Afganský zápisník - časť 11. - Ak ma vidíte utekať, snažte sa ma predbehnúť

Obrázok k článkuGaléria Zabudnite na film Hurt Locker, v slovenskom dabingu Smrť striehne všade, kde hlavný hrdina - špecialista na likvidáciu výbušnín doslova hazarduje so svojím životom a životmi svojich tímových kolegov. Realita je iná. Zodpovednosť za životy iných nedovoľuje žiadne „frajeriny.“ Pyrotechnik môže urobiť totiž chybu iba raz!

Po relatívne pokojnej noci bez útokov na našu základňu prichádza piatok. Relatívne pokojnej preto, pretože nad Kandahárom celé dni a noci hučia lietadlá a vrtuľníky prevážajúce vojakov a materiál, prípadne vzlietajú alebo sa vracajú zo zásahov. Piatky sú na kandahárskej základni voľnejšie, a preto väčšina vojakov relaxuje, aby nazbierala potrebné sily na ďalšie plnenie úloh. Sobota je totiž pracovným dňom, rovnako ako nedeľa a ďalšie dni až do štvrtka. Neplatí to však pre všetkých! Chlapi a ženy v službe budú mať voľno až po splnení svojich povinností. Útok raketami však môže prísť hocikedy, či je pracovný deň, alebo voľnejší. Ako zástupca veliteľa slovenského kontingentu si teda plním povinnosť kontroly ďalšej jednotky, ktorá je v zostave nášho národného príspevku do operácie ISAF. Cez pracovný týždeň je povinností neúrekom, a preto využívam jediný voľný deň v týždni na to, aby som celé dopoludnie mohol venovať návšteve našich EOD-špecialistov, ktorí majú bez akéhokoľvek preháňania k nebezpečenstvu najbližšie.

Do zostavy slovenského kontingentu v operácii ISAF je zaradený aj tím EOD (Explosive Ordnance Disposal – likvidácia výbušných prostriedkov). Trojčlenný tím bol nasadený v Afganistane už v roku 2010, aby v spolupráci s Afganskými bezpečnostnými silami a koaličnými partnermi spoločným úsilím bojovali proti hrozbe v podobe improvizovaných výbušných prostriedkov – IED (improvised explosive device). V našom – slovenskom – ponímaní by sme špecialistov EOD mohli prirovnať k pyrotechnikom, ale nebolo by to úplne presné. Špecialisti EOD majú oveľa širšie zameranie, definované zo strany NATO, v oblasti likvidácie výbušných prostriedkov. Náš tím je zaradený do účelového zoskupenia síl nazvaného Combined Joint Task Force Paladin - South, kde okrem tímu pôsobí v štábe ešte jeden slovenský dôstojník EOD. A práve s ním prichádzam do priestoru, kde cvičí náš špecializovaný tím. Špecialisti na likvidáciu výbušnín v týchto dňoch završujú poslednú fázu svojej prípravy pred nasadením do „ostrých“ akcií. Predchádzajúca prvá rotácia už má svoje „zárezy na pažbe“. Chvalabohu v zdraví ukončila svoje polročné pôsobenie a úlohy odovzdala svojím nástupcom, ktorí pricestovali do Kandaháru pred vyše mesiacom. Ani v prípade aktuálnej druhej rotácie nejde o žiadnych začiatočníkov, ale o skutočných expertov, ktorí svoju profesiu nevnímajú iba ako prácu, ale ako životný štýl a snahu znížiť počet obetí pri explóziách za svoje poslanie.

Prichádzame k hlúčiku uniformovaných osôb. V ostrom slnku rozoznávam našich chlapov v rozhovore s americkými kolegami. Znak bomby na ľavom ramene ich uniforiem ma nenecháva na pochybách, že ide o EOD-špecialistov. Prehodíme zopár fráz a môj záujem smeruje ku kvalite vycvičenosti nášho tímu, a preto sa pýtam amerického seržanta, ako vníma spoločný výcvik so Slovákmi. „Mám skúsenosť s Rumunmi, Kanaďanmi a špecialistami EOD iných krajín, ale vaši chlapi na mňa urobili obrovský dojem,“ odpovedá seržant. „Je vidieť, že svoju prácu milujú a to je veľmi dôležité,“ dodáva. Chlapi sa cvičia navzájom tým, že si pripravujú navzájom nástrahy, na ktorých likvidáciu musia hľadať najúčinnejší spôsob. Aj v tejto chvíli je v rohu veľkého dvora nainštalovaných niekoľko improvizovaných výbušných prostriedkov, ktorých autormi sú tentoraz Američania. Zneškodniť ich má za úlohu slovenský tím. Slovenský major zo štábu „Paladin-a“ mi vysvetľuje, že tentoraz nebudú v rámci cvičenia explózie. Tie budú nahradené zvukovou signalizáciou, ak dôjde k iniciácii nástražného zariadenia. Cvičenie s ostrými výbušninami mali včera a teraz chcú dolaďovať už len detaily zásahov. Celý námet incidentu verne kopíruje ozajstnú udalosť. Američan stojí na okraji pomyselného bezpečnostného kordónu, ktorý musí ktorákoľvek vojenská jednotka vytvoriť okolo miesta, kde má podozrenie na prítomnosť výbušného prostriedku alebo nevybuchnutej munície – UXO (unexploded ordnance). Kordón zabraňuje prístupu ďalších osôb do blízkosti nebezpečnej hrozby. Na miesto prichádza EOD-tím. Veliteľ tímu zisťuje od Američana čo najviac podrobností o nájdenom prostriedku. Dôležité sú všetky detaily, ktoré mohli vojaci z bezpečnej vzdialenosti voľným okom zistiť. Či už ide o farbu, dĺžku a hrúbku drôtov, nejaké spozorované znaky charakteristické pre známe druhy munície, alebo známky čerstvého nahrnutia zeminy, ktorá by mohla ukrývať ďalšie komponenty improvizovaného výbušného prostriedku.

Veliteľ tímu teda odosiela vojakov mimo kordón a na základe získaných informácií sa rozhodne poslať na prieskum EOD-robota ovládaného na diaľku. Operátor sedí vnútri obrneného vozidla typu MRAP (MRAP - Mine Resistant Ambush Protected – odolný voči mínam schopný ochrany živej sily pred nástrahami). O predchádzajúcom pôsobení tohto vozidla v ostrých akciách svedčia stopy po projektiloch na vonkajšom pancieri, aj na viacvrstvových sklených oknách. Z robustného automobilu sa vysúva vysoký stožiar vybavený kamerou, ktorá sníma podozrivý priestor. Obraz je prenášaný na monitory do vnútra vozidla, kde ďalší člen tímu analyzuje podozrivé „markery“ - znaky prítomnosti nástrahy. Zatiaľ čo náš špecialista za MRAP-om pripravuje robota na zásah, vo vozidle vojak otvára kovový kufor, z ktorého je za pár sekúnd ovládacie zariadenie s displejom. Robot už má založené pásy, vysunuté rameno s kamerami a kliešťami na jemné uchytenie aj celkom drobných predmetov. Akcia môže začať!

Robot sa pomaly blíži k miestu označenému jednotkou, vysúva rameno s kamerami. Vojak s joystickmi v oboch rukách na diaľku otáča kamerami robota, približuje podozrivé miesta a s kolegom konzultuje ďalší pohyb robota. Na monitore už jasne vidieť žltú bandasku oblepenú izolačnou páskou, z ktorej vedú drôty k mobilnému telefónu. V tomto prípade ide o diaľkovo odpaľovanú nástrahu. Robot sa pomaly otáča a vracia sa k vozidlu. Táto nálož sa dá zničiť najbezpečnejším spôsobom, a to tak, že robot zanesie nálož z plastickej trhaviny (najpoužívanejšia je známa C-4) priamo k výbušnému prostriedku, ktorú následne špecialista odpáli na diaľku. Nie je to však také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Zničením jednej nástrahy sa môže aktivovať tzv. sekundárna nálož uložená na mieste, ktoré pyrotechnik zatiaľ považuje za bezpečné. Robot sa teda vracia späť, aby odhalil známky prítomnosti spojenia primárnej nálože so sekundárnou. Po chvíli už EOD-špecialisti rozoznali na monitore kus zaizolovaného drôtu trčiaceho zo zeme. Problém je v tom, že je na takom nedostupnom mieste, že robot k nemu nedosiahne ani maximálnym vysunutím ramena s kliešťami. Opäť sa vracia k vozidlu a veliteľ zásahu rozhodne, že systém musí zničiť jeden z našich špecialistov. Zadné dvere MRAP-u sa otvárajú a pyrotechnik rozbaľuje špeciálny EOD-oblek z kevlarových vláken do ktorého začína obliekať svojho kolegu. Jednotlivé časti upevňuje na telo suchými zipsami. Spodný diel, vrchný diel a napokon prilbu. „Skafander“ s hmotnosťou 47 kilogramov pripomína ten, ktorý používajú astronauti. Aj tento je vybavený ovládacím a komunikačným zariadením na rukáve ľavej ruky. Špecialista je pripravený ísť do nebezpečného priestoru. Akokoľvek je oblek odolný, nezaručuje stopercentné prežitie jeho nositeľa pri mohutnej explózii. Aj keď ho uchráni pred účinkom črepín, najväčšie nebezpečenstvo predstavuje tlaková vlna pri výbuchu. Najnebezpečnejšia časť zásahu prebieha s maximálnou opatrnosťou a sústredením. „Astronaut“ je už na mieste. Za sebou ťahá tenké pevné lanko. Cez hrubé sklo prilby pozerá na kus nenápadného drôtu. Kdesi pod ním je možno ukrytá nálož, ktorá môže v zlomku sekundy vziať život. Vojak v ťažkom skafandri sa k nemu zohýna a opatrne na drôt navlieka hrubú karabínu ukotvenú na tenkom lanku. Dúfa, že nálož niekto neodpáli na diaľku. Tlkot srdca prehlušuje aj ventiláciu zabudovanú v prilbe, po chrbte steká prúd horúceho potu. Pomaly sa otáča a opatrne sa popúšťajúc lanko snaží dostať za blízku železobetónovú bariéru. Ešte pár sekúnd a bude v bezpečí. Koniec lanka z vozidla potiahne kolega a tým sa nálož buď aktivuje, alebo odpojí od rozbušky. Vtom však zaznie zvukový signál signalizujúci výbuch. Americký inštruktor dáva pokyn, že nálož bola odpálená na diaľku a náš chlap v ťažkom obleku sa predstierajúc zranenie ukladá na zem. Všetci vedia, čo bude nasledovať. Zraneného a otraseného pyrotechnika treba čo najrýchlejšie dostať z priestoru do bezpečia za obrneným automobilom a privolať lekársku pomoc. Z MRAP-u uteká na pomoc ďalší z tímu, ktorý po príchode skladá zranenému z hlavy prilbu a zisťuje životné funkcie a stav zranení. Zranený komunikuje, a preto z neho opatrne odoberá vrchný diel skafandra a ťahá vojaka za popruhy po kamenistej zemi smerom k autu. Vojak so spodným dielom skafandra váži viac ako 100 kilogramov a preto jeho transport k obrnenému vozidlu nie je veru jednoduchý. Vďaka skvelej kondícii kolegu je však dopravený do bezpečia. Američan zastavuje simulovanú akciu a nasleduje tzv. debrífing – zhodnotenie všetkých činností pri zásahu. Američan ho hodnotí výborne aj napriek „zraneniu“, pretože, ako vysvetľuje, je to aj o šťastí a osude. Tentoraz bol incident simulovaný, ale už o pár dní budú naši špecialisti z druhej rotácie EOD-tímu hľadieť priamo do očí nebezpečenstvu, ktoré môže za nepriaznivých okolností skončiť aj tragédiou.

Naši chlapi sú však profesionáli a zhodnú sa v tom, že nebezpečenstvo jednoducho k ich práci patrí a adrenalín vyplavovaný počas akcií im za žiadnu cenu nemôže „zväzovať ruky.“ Nevyhnutný je podľa nich aj zmysel pre humor, ktorým ventilujú nahromadený stres. Príkladom tejto ich charakterovej črty je aj nápis na tričkách, ktoré nosia doma vo voľnom čase – „Ak ma vidíte utekať, snažte sa ma predbehnúť!“ Nedá mi, aby som si na vlastnej koži nevyskúšal EOD-oblek. Pohyb je v ňom naozaj obmedzený, ale za záchranu života ho ľahko vymeníte. Skúšam zdolať dvadsať schodov hore a dolu. Po piatich minútach si „brnenie“ vyzliekam úplne spotený. Klobúk dolu pred našimi špecialistami! Nasadzovať život pri ničení výbušných nástrah, ktoré môžu usmrtiť nevinných civilistov, domácich, či koaličných vojakov, je ich prácou, ktorá sa nedá ničím vyvážiť. Aj preto majú rešpekt u ostatných kolegov z iných vojenských odborností. Treba povedať, že zaslúžene! Lúčim sa s EOD-špecialistami tradičným: „Take care, guys!“, Chlapi ma však opravia: „U nás sa častejšie používa: „Be safe!“ Absolútne súhlasím a všetkých ešte raz pozdravím: „Buďte v bezpečí a veľa šťastia!“ Pri tejto nebezpečnej profesii je skutočne potrebnejšie, ako kdekoľvek inde.



Návrat na zoznam

Autor: mjr. Milan Vanga - zástupca veliteľa a hovorca slovenského kontingentu ISAF, Foto: autor - Dátum: 05.07.2011
Hodnotenie:
Čítanosť: 3

Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu