Afganský zápisník - časť 26. - Slováci ovládli základňu v Uruzgane

Obrázok k článkuGaléria

V slovenskom tábore v Kandaháre je nás zrazu akosi priveľa. Striedajúce sa jednotky sú v pohybe ako veľké mravenisko a rušné sú aj inokedy pokojné zákutia Slovak Compoud-u. Už na druhý deň predsa len časť vojakov odbudne. Začne sa striedanie strážnej jednotky v Tarin Kot a príslušníkov provinčného rekonštrukčného tímu. Návšteva našich jednotiek v provincii Uruzgan je vždy príjemným zážitkom. Kam sa totiž na pôde mnohonárodnej základne Tarin Kot pohnete, všade počuť iba slová chvály na adresu slovenských vojakov.

 

Rotácia beží už druhý deň bez problémov. Noví príslušníci strážnej jednotky spolu s príslušníkmi provinčného rekonštrukčného tímu (PRT) opúšťajú dočasné ubytovanie na kandahárskej základni a nakladajú si svoje veľké batohy na pristavené autá. O chvíľu už smerujú na letisko, odkiaľ naberú kurz – provincia Uruzgan. Spolu s nimi odletí aj časť skupiny metodickej pomoci a naši novinári. Ja sa za nimi vyberiem ďalší deň, aby som dohliadol na odovzdávanie operačnej úlohy, sprostredkoval nakrúcanie dokumentu „Sám vojak v poli“ a hlavne, aby som odovzdal medaily Vojnový veterán odchádzajúcim vojakom. Odprevádzam teda celú suitu až ku lietadlu a počkám, kým bezpečne neodletia do Tarin Kowt.

 

S druhou skupinou striedajúcich sa vojakov odchádzam druhý deň skoro ráno na check-in. Všetko ide hladko, odlietame načas a ešte dopoludnia v poriadku pristávame na letisku Mnohonárodnej základne Tarin Kot (MNB TK). Mesto Tarin Kowt je centrom provincie Uruzgan, kde sídlia všetky provinčné úrady. Malá základňa nazvaná MNB Tarin Kot vznikla neďaleko mesta zlúčením niekoľkých „camp-ov“ a predsunutých operačných základní. Niekoľko rokov boli jej príslušníci pod velením Holandskej kráľovskej armády až do minulého roka, kedy sa vedúcou krajinou v provincii stala Austrália. Práve tu na základni pôsobí naša strážna jednotka, ktorej čerství príslušníci práve vystupujú z lietadla, aby po polročnej službe vystriedali svojich kolegov. Na striedanie čakajú aj naši dvaja príslušníci PRT, ktorí sú súčasťou veľkého tímu pod austrálskym velením. Prichádzam teda na známu adresu – Chalet 8, kde je už všetko v pohybe. Výkonný poddôstojník strážnej jednotky behá s papiermi a dokladá svojmu nástupcovi stav a počty materiálu a techniky, ktoré mala jednotka v užívaní ostatných šesť mesiacov. Len nedávno im do zostavy pribudlo 6 amerických obrnených vozidiel HMMVW, aby mohli plniť úlohy aj za chráneným perimetrom základne. Chalani mali služby úplne „nabité“. Po ukončení služby kontroly na bráne bez prestávky pokračovali v pohotovosti v rámci tímu okamžitej reakcie. Zaslúžia si veľký rešpekt, čo vo svojom liste veliteľovi slovenského kontingentu zdôraznil aj zástupca veliteľa základne zodpovedný za ochranu a obranu síl pôsobiacich v MNB TK. Zvlášť vyzdvihol líderské schopnosti veliteľa strážnej jednotky, ktorý na neho urobil veľký dojem.

 

Našich novinárov – Danicu a Viktora – si už predchádzajúci deň zobral na zodpovednosť veliteľ slovensko-amerického operačného výcvikového a styčného tímu OMLT. Po odložení batožiny sa stretávame pri káve v oddychovom centre základne. Aby sme doladili detaily programu na najbližšie tri dni, prizval som na toto neformálne stretnutie aj odchádzajúceho príslušníka PRT. Pôvodný plán – výjazd mimo základne na obhliadku projektov, na ktorých sa podieľali aj naši chlapi z PRT, kvôli zhoršenej bezpečnostnej situácii nevyšiel, preto sme sa vybrali na „návštevu“ OMLT. Dnes majú práve parkový deň, to znamená, že pod dozorom svojich inštruktorov a slovenských mentorov ošetrujú afganskí vojaci svoje zbrane, kolesovú techniku a ďalšie systémy. Prítomnosť Danice medzi Afgancami mierne ovplyvnila správanie vojakov, ktorí to však zvládali statočne. Až v závere našej „inšpekcie“ sa odvážili opýtať, či sa s ňou môžu odfotiť. Medzitým sa však jedno z družstiev venuje rozoberaniu a skladaniu ručných zbraní. Afganci dostali americké automatické pušky a guľomety, s ktorými podľa slov slovenského mentora vedia slušne zaobchádzať. Podľa meniacej sa stratégie OML-tímov mentoring plynulo prechádza do asisitencie, čo v praxi znamená, že afganskí vojaci dosiahli požadovaný stupeň vycvičenosti, netreba ich už viesť prostredníctvom zahraničných partnerov. Tí budú onedlho už iba akýmisi poradcami pri riešení problémov, s ktorými si nebudú vedieť poradiť. My sa presúvame od zbraní k vojenským vozidlám. Pod otvorenými kapotami sa skláňajú mladí afganskí vojaci a v motorovej časti čosi opravujú. Keď sa k nim priblížime, hrdo sa postavia vedľa svojho stroja a vážne zapózujú. Neďaleko nás počuť výkrik a dupot ťažkých topánok. Afganskí vojaci sa zabávajú tým, že hadicu s prúdom vody na umývanie techniky jeden z tých pracovitejších namieril na tých, čo sa iba prizerali. Keď nás zbadajú, hneď ku nám posielajú tlmočníka, aby nám čosi preložil z jazyka Paštu do angličtiny. Ide o prejav rešpektu a vďaky slovenskému veliteľovi OMLT od podriadených, ktorí sa ponúkli, že mu umyjú služobné auto. Takýto prejav poďakovania sa nikdy neodmieta!

 

Pýtam sa veliteľa OMLT, či je v parku techniky aj nejaká stála služba. Namiesto odpovede nás vedie do veľkého stanu, v ktorého vnútri nachádzame asi päť odpočívajúcich vojakov. V stane je asi dvadsať postelí, piecka a na tunajšie pomery aj slušný poriadok. Pozdravíme vojakov „Salaami aleykum“ a poberáme sa von z príbytku. Treba si ešte dohodnúť plán na nasledujúci deň, pretože toho chceme stihnúť ešte veľa. Už dnes popoludní je dohodnuté stretnutie v PRT-House a na ďalší deň prehliadka poľnej nemocnice. Všetko ostatné musíme zladiť tak, aby sme stihli dopredu dohodnuté veci.

 

Veliteľ OMLT má navyše o niekoľko starostí navyše. Jeho príslušníci, ako mentori, zavčasu ráno vyrazili v afganskom konvoji na niekoľkodňovú cestu na jednu z afganských základní, kam vezú náhradné diely a špecialistov na opravu techniky. Nasadená jednotka ich už potrebuje ako soľ. Je to taký reťazec odovzdávania skúseností. Slovenskí mentori učia a vedú afganských inštruktorov, tí potom nielen že chodia opravovať techniku na vzdialené základne, ale dokonca už sami učia vojakov na základniach opravovať si niektoré menej zložité poruchy priamo v mieste ich nasadenia. Cesta na predsunuté základne je však extrémne nebezpečnou zásobovacou operáciou, často krát býva konvoj napadnutý, alebo narazí na nástražný výbušný prostriedok zamaskovaný na trase presunu. Práve s nástražným systémom majú už osobnú skúsenosť aj naši slovenskí mentori. Tí však musia ísť príkladom nielen, čo sa týka odbornosti, ale aj odvahy. Príslušníci tímu sa na jednotlivých kontrolných bodoch hlásia svojmu veliteľovi na základni Tarin Kot, aby mal prehľad o ich pohybe a hlavne aby vedel, že sú v poriadku.

 

Veliteľ má ešte jednu starosť navyše – zajtra prichádza na kontrolu austrálsky podplukovník z veliteľstva brigády, aby vyhodnotil progres slovensko-amerického OML-tímu. Nie je to starosť v tom pravom zmysle, už niekoľko mesiacov je práve tím pod slovenským velením považovaný medzi ostatnými tímami za synonymum spoľahlivosti a príkladnej profesionality. Naši chlapi majú najviac skúseností zo všetkých tímov a preto ich cenné rady radi využívajú aj funkcionári z nadriadených stupňov. Je preto úplne logické, že Austrálčania by radi videli Slovákov vo vyšších pozíciách veliteľských štruktúr.

 

Novátorským prístupom k mentoringu si naši príslušníci získali popularitu nielen vo velení, ale aj u samotných Afgancov, ktorí sú vďační za každú novú zručnosť nadobudnutú pod slovenským vedením. Slovenskí zdravotníci – paramedici – učia Afgancov zásady poskytovania základnej zdravotníckej starostlivosti o zranených, asistujú a dozerajú na priebeh vizity v nemocnici na základni. Slováci vedú inštruktorov pri výcviku vodičov, či opravách a údržbe techniky, mentorujú priebeh logistických kurzov, či najnovšieho – počítačového kurzu. Toto všetko prispieva k stále vyššej úrovni vycvičenosti Afganskej národnej armády, čo zohráva dôležitú úlohu pri plnení hlavného cieľa operácie ISAF – postupného preberania zodpovednosti za bezpečnosť v Afganistane domácimi bezpečnostnými zložkami. V rámci OML-tímov nie sú Slováci len symbolickou súčasťou, ale v mnohých prípadoch hybnou silou ich odborného progresu. Možno to znie ako klišé, ale tento pocit ma napĺňa počas celej doby strávenej v ANA Camp-e (tábore Afganskej národnej armády). V pocitoch ma neskôr utvrdil aj austrálsky podplukovník, ktorý o pár dní po návšteve nášho OMLT oficiálne potvrdil vysoký stupeň profesionality a invencie pri mentorovaní afganských jednotiek.

 

Afganský tábor opúšťam s dobrým pocitom. Slováci ovládli mnohonárodnú základňu Tarin Kot, či už ide o strážnu jednotku, alebo OML-tím. S podobnými očakávaniami sa už teším na popoludňajší program v PRT House, kde nás čaká stretnutie s najvyšším duchovným vodcom mesta Tarin Kowt. Skúsený slovenský kapitán z PRT bude viesť celé rokovanie posledný raz pred odchodom z operácie. Rovnako sa teším na slávnostný ceremoniál odovzdania medailí NATO Non-Article 5, v rámci ktorého s hrdosťou odovzdám našim chlapcom aj slovenské medaily Vojnového veterána, ktoré budú pre nich navždy symbolom, že vo vojnou zmietanej krajine prispeli výrazným podielom k postupnej pozitívnej zmene bezpečnostnej situácie a nezištnej pomoci domácim obyvateľom. Po takto získaných skúsenostiach sa môžu kedykoľvek každému pozrieť hrdo do očí, pretože boli v skutočnej vojne a svoje hrdinstvo preukázali „za plotom“ v extrémne nebezpečných podmienkach, kedy im mnoho krát išlo o život.




Návrat na zoznam


Autor: mjr. Milan Vanga - zástupca veliteľa a hovorca slovenského kontingentu ISAF, Foto: autor - Dátum: 29.09.2011
Hodnotenie:
Čítanosť: 16

Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu