K ľútosti nad deportáciami Židov sa pripája aj ekumenická pastoračná služba
K vyjadreniam ľútosti nad deportáciami Židov do vyhladzovacích táborov v Poľsku sa pri príležitosti 70. výročia prvého slovenského transportu židovských dievčat a žien do koncentračného tábora Osvienčim, ku ktorému došlo 25. marca 1942, pripája aj Ústredie ekumenickej pastoračnej služby v Ozbrojených silách SR a ozbrojených zboroch SR.
V ten „čierny deň“ sa na Slovensku začala systematická likvidácia časti obyvateľstva z rasových a zištných dôvodov, ktorej padlo za obeť až 75 % obyvateľov židovskej národnosti. Za obludné protižidovské zákonodarstvo, ktoré malo za následok arizáciu majetku, zbavenie občianskych práv, nútené práce židovského obyvateľstva a ktorého vyvrcholením bol Ústavný zákon o vysťahovaní Židov nenesú zodpovednosť len ústavní a politickí predstavitelia, ale aj národ, z vôle ktorého prvý slovenský štát Slovákov existoval. Celkovo bolo z územia vtedajšieho Slovenska deportovaných 68 000 až 71 000 Židov. Len do koncentračného tábora Auschwitz bolo z územia dnešného Slovenska deportovaných 65 692 osôb. Podľa údajov repatriačných úradov sa z nich v roku 1945 vrátilo celkovo 348 osôb. Katolícki i evanjelickí biskupi síce varovali zodpovedných politických činiteľov pred aplikáciou rasového princípu do vtedajšieho zákonodarstva, ale ich hlas zostal vtedajšími zodpovednými politikmi, ktorí sa paradoxne hlásili ku kresťanstvu a jeho hodnotám, pre nedostatočnú váhu akou ho presadzovali v spoločnosti, nevypočutý.
To, čo sa dialo so Židmi vo fašistickom Nemecku a počas vojny i v Nemcami okupovanej Európe je katastrofálnym zlyhaním morálky kresťanskej spoločnosti, ku ktorej sa hlásila väčšina obyvateľstva európskych národov. Predchádzalo jej tragické s prevracanie etických hodnôt, čo malo za následok pokračovanie totalitných režimov po vojne.
Po 2. svetovej vojne sa zdalo, že zločiny proti ľudskosti a národom sa už v ich genocídnych formách nemôžu opakovať. Kresťanské povedomie v národoch východnej Európy sa po rozpade komunistického bloku dostalo opäť na výslnie, v západnej Európe je však na ústupe a stráž nad humánnosťou v politikách národov prevzali na seba štáty.
V ozbrojených zložkách štátov existujú duchovné služby. Aj na Slovensku skoro desaťročie funguje duchovná služba nielen u vojakov ale aj v ozbrojených zboroch štátu. Registrované cirkvi v Slovenskej republike cez Ordinariát a Ústredie ekumenickej pastoračnej služby v OS SR a OZ SR majú cez svojich duchovných možnosť pôsobiť na profesionálnych vojakov a policajtov, aby si vytvárali vysoko humánny etický hodnotový systém a svetonázor o mierovom spolužití národov.
Cirkvi sa nemôžu zbaviť zodpovednosti, či priestor, ktorý im štáty vytvorili pre ich etické a duchovné formovanie ozbrojených zložiek dokážu náležite využiť, aby sa kresťanské postoje predstaviteľov moci vyjadrovali nielen prihlásením sa k cirkvi, ale aby sa odrážali v konaní, ktoré nasledujúce generácie zhodnotia ako činy vykonané v súlade s dobrým svedomím a náboženským vyznaním.
Ekumenická pastoračná služba sa pripája k vyjadreniam ľútosti nad prenasledovaním a deportáciami Židov počas 2. svetovej vojny sebareflexiou a zodpovednosťou za súčasné kresťanské formovanie ozbrojených zložiek v štáte.
V ten „čierny deň“ sa na Slovensku začala systematická likvidácia časti obyvateľstva z rasových a zištných dôvodov, ktorej padlo za obeť až 75 % obyvateľov židovskej národnosti. Za obludné protižidovské zákonodarstvo, ktoré malo za následok arizáciu majetku, zbavenie občianskych práv, nútené práce židovského obyvateľstva a ktorého vyvrcholením bol Ústavný zákon o vysťahovaní Židov nenesú zodpovednosť len ústavní a politickí predstavitelia, ale aj národ, z vôle ktorého prvý slovenský štát Slovákov existoval. Celkovo bolo z územia vtedajšieho Slovenska deportovaných 68 000 až 71 000 Židov. Len do koncentračného tábora Auschwitz bolo z územia dnešného Slovenska deportovaných 65 692 osôb. Podľa údajov repatriačných úradov sa z nich v roku 1945 vrátilo celkovo 348 osôb. Katolícki i evanjelickí biskupi síce varovali zodpovedných politických činiteľov pred aplikáciou rasového princípu do vtedajšieho zákonodarstva, ale ich hlas zostal vtedajšími zodpovednými politikmi, ktorí sa paradoxne hlásili ku kresťanstvu a jeho hodnotám, pre nedostatočnú váhu akou ho presadzovali v spoločnosti, nevypočutý.
To, čo sa dialo so Židmi vo fašistickom Nemecku a počas vojny i v Nemcami okupovanej Európe je katastrofálnym zlyhaním morálky kresťanskej spoločnosti, ku ktorej sa hlásila väčšina obyvateľstva európskych národov. Predchádzalo jej tragické s prevracanie etických hodnôt, čo malo za následok pokračovanie totalitných režimov po vojne.
Po 2. svetovej vojne sa zdalo, že zločiny proti ľudskosti a národom sa už v ich genocídnych formách nemôžu opakovať. Kresťanské povedomie v národoch východnej Európy sa po rozpade komunistického bloku dostalo opäť na výslnie, v západnej Európe je však na ústupe a stráž nad humánnosťou v politikách národov prevzali na seba štáty.
V ozbrojených zložkách štátov existujú duchovné služby. Aj na Slovensku skoro desaťročie funguje duchovná služba nielen u vojakov ale aj v ozbrojených zboroch štátu. Registrované cirkvi v Slovenskej republike cez Ordinariát a Ústredie ekumenickej pastoračnej služby v OS SR a OZ SR majú cez svojich duchovných možnosť pôsobiť na profesionálnych vojakov a policajtov, aby si vytvárali vysoko humánny etický hodnotový systém a svetonázor o mierovom spolužití národov.
Cirkvi sa nemôžu zbaviť zodpovednosti, či priestor, ktorý im štáty vytvorili pre ich etické a duchovné formovanie ozbrojených zložiek dokážu náležite využiť, aby sa kresťanské postoje predstaviteľov moci vyjadrovali nielen prihlásením sa k cirkvi, ale aby sa odrážali v konaní, ktoré nasledujúce generácie zhodnotia ako činy vykonané v súlade s dobrým svedomím a náboženským vyznaním.
Ekumenická pastoračná služba sa pripája k vyjadreniam ľútosti nad prenasledovaním a deportáciami Židov počas 2. svetovej vojny sebareflexiou a zodpovednosťou za súčasné kresťanské formovanie ozbrojených zložiek v štáte.
Operácie
KalendárNajčítanejšie
Najčítanejšie
