Homília ordinára na sv. Michala archanjela vo Zvolene

Vážený pán dekan, brat diakon, bratia a sestry! Boj na nebi: čiže v ríši duchov, anjelov. O aký boj šlo, to nám hovorí meno anjela, ktorý sa stal vodcom tých anjelov, čo zostali verní Bohu: Michael – „Kto ako Boh?“ . Išlo odmietnutie rešpektovania Boha, o odmietnutie Jeho služby, v mene falošnej slobody, ktorá ústí v duchovnej samovražde. Postoj verných anjelov na čele s Michalom bol nielen záležitosťou verného plnenia rozkazu, lež bol záležitosťou jestvovania ich samých, bol vecou pravdy o tom, čo znamená Boh pre rozumné bytosti.
Ako sme počuli, tento boj sa preniesol na zem. Totiž na zem bol zvrhnutý diabol a jeho anjeli. Diabol vo svojej perverznej pýche nemení svoj postoj sebavražedného odmietania Boha, lež sa snaží strhávať k tomuto postoju aj ľudí. Ako vieme zo Svätého  písma, robil to hneď od začiatku. Keďže sám sa nachádza v rozpore s pravdou, pôsobí aj na nás pomocou nepravdy, lži. Snaží sa nahovoriť človeku, že Boh mu nechce dobre, ba že sa môže stať ako Boh práve nerešpektovaním Božej vôle, Božích príkazov. Prvým ľuďom hovorí: Budete ako Boh. Lenže, keď sa mu nechali oklamať, stal sa pravý opak. Tento boj prebieha aj v našej dobe ba aj v našej duši, v živote každého z nás. Niekedy sa nám zdá, že sa žiadny boj nedeje, že je všetko v poriadku, nič nám nehrozí. Zdať sa to naozaj môže. Z dejín vojen vieme o prípadoch, aké následky malo to, keď sa nepriateľ skryl v hmle. Napríklad v bitke troch cisárov pri Vyškove na Morave napoleonová armáda  využila hmlu a zaútočila z miest, kde sa to nečakalo –a to malo tragické následky... V čom spočíva nebezpečenstvo zahmlenia dnes? V tom, že sa vytvára dojem, akoby diabol nejestvoval, akoby nepôsobilo osobné zlo. Vytvára sa dojem, že vlastne nič nie je zlé. Všetko je len otázkou okolností, dohody medzi ľuďmi, módy, či zákonov v parlamente...
Pri tomto sa však neberie do úvahy Boh ani Jeho zákon, ani vzťah k Bohu. Následky sú nedozierne. Zoberme len jeden konkrétny prípad: od uzákonenenia potratu – interupcie bolo na Slovensku zmasakrovaných asi 1, 5 milióna nenarodených detí! Nemusíme si uvedomovať, že za tým všetkým je pôsobenie toho, ktorého sám Ježiš nazval „vrahom ľudí od počiatku“? Najväčším problémom však je, kde stojíme my, či vôbec zaujímame nejaké stanovisko k životu, k otázke dobra a zla, k službe Bohu alebo k jej odmietnutiu. Nejde o to, aby sme za každým rohom hľadali skrytého čerta. Ide o to, či slúžime Bohu, či je Boh pre nás jednoznačne rozhodujúci a či vidíme zmysel svojho života, záruku nášho šťastia a našej budúcnosti vo vernosti Bohu, v Jeho láske voči nám, v službe Jemu. Tomuto nás práve učí sv. Michal. Duchovnou chorobou našej doby je ľahostajnosť voči Bohu. Už nebojujeme proti Nemu. Ale jednoducho sa o Neho nezaujímame. Zdá sa nám, že ho nepotrebujeme, že pre nás nie je dôležitý. Vyplýva to z toho, že sme prišli na to, že Pán Boh nám nijako zvlášť nepomôže, že aj tak všetko závisí od nás. Nie sme proti Nemu, rešpektujeme ak sa niekto modlí alebo chodí do kostola ale v praktickom živote Pána Boha nepotrebujeme. Ale predsa sa chceme mať dobre, chceme byť spokojní a šťastní – a tak si to zadovažujeme vlastnými silami. V tom sa nám zdajú najpotrebnejší vplyvní ľudia, peniaze, bohatstvo, užívanie, až po drogy. Aká je však pravda?
Čo by tu bolo, keby to P. Boh vo svojej múdrosti a moci nebol stvoril a daroval nám? Nič. Ani my. To je v poriadku, že si zadovažujeme všeličo vlastnou prácou a umom. Veď to nám prikázal sám Boh, keď nám zveril celé stvorenie. Ale Boh dal aj svoje zákony – do nášho svedomia, do prírody i na tabule Desatora – nie preto, aby nás obmedzoval, lež aby nám  vyznačoval cestu k rozvíjaniu nášho života. Boh nezostal v hmle. Priblížil sa nám a dal sa nám poznať vo svojom Synovi, ktorý sa pre nás stal človekom, zomrel za nás a vstal z mŕtvych. Ani Ježiš Kristus nezostal v historickej diaľke. Posiela svojich apoštolov s poverením: Iďte, učte všetky národy a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A uisťuje ich: Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta. Cez apoštolov a ich nástupcov biskupov i ich pomocníkov kňazov, zostáva Kristus prítomný a blízky ľuďom každej doby, aj našej. Máme možnosť v Cirkvi počuť a poznať Krista, ktorý je Božím Synom, v Cirkvi pôsobí Duch Svätý, ktorého Kristus poslal od Otca, aby nám pomáhal poznávať, prijímať a žiť pravdu. Tak ho nazval: Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca. Prečo máme slúžiť Bohu, prečo máme odmietať pokušenia Zlého, prečo máme doslova bojovať so zlom? Pretože Boh je najvyššie dobro, Iba ak Jemu slúžime a žijeme podľa Jeho pravdy, iba vtedy sa môže náš život správne rozvíjať, môžeme byť šťastní a pomáhať k šťastnému životu tu i vo večnosti aj našim blížnym. Netreba sa báť tohto zápasu ani samotného Zlého. Veď Kristus ho na kríži  už premohol. A nám dáva silu Ducha Svätého, aby sme ho dokázali tiež premáhať. Apoštol Peter nás vyzýva: Váš nepriateľ, diabol, obchádza ako ručiaci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu pevní vo viere a utečie od vás...
V rámci tohoročnej púte Ordinariátu do Ríma sme mali sv. omšu aj v Koloseu. To bolo miesto, kde vykrvácalo mnoho kresťanov počas prenasledovaní. Boli však ochotní radšej položiť život, než by boli zradili vieru v Krista, vernosť Bohu. Z ľudského hľadiska prehrali, veď trpeli a zomreli. Ale v skutočnosti zvíťazili, pretože odmietli Zlého až do dôsledkov, až po vyliatie krvi dokázali vernosť a lásku Bohu – a Boh má moc darovať večný život. Prosme na príhovor sv. Michala, aby sme  ochotne a verne slúžili Bohu tým, že vždy sa riadime Jeho prikázaniami, snažíme sa vo všetkom plniť Jeho vôľu. Buďme bedliví na zvádzania Zlého, ktorý nám ponúka zdanlivo slobodu a šťastie – ale každé zdanlivé dobro, ktoré by sme mohli dosiahnuť prekročením Božej vôle, nerešpektovaním pravdy a lásky je len návnada, na ktorú by nás chcel chytiť diabol, aby nás mohol zničiť. Buďme múdrymi kresťanmi a pomáhajme svojím príkladom i slovom k tejto múdrosti života – na príhovor a pod ochranou sv. Michala – k takejto múdrosti života aj našim blížnym.