Pastiersky list ordinára OS a OZ SR k Adventu a Vianociam.

Pastiersky list ordinára Ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky

k Vianociam 2011

Vážení priatelia, milí bratia a sestry!

Rád využívam príležitosť blížiacich sa vianočných sviatkov, aby som každého a každú z Vás úprimne pozdravil a prihovoril sa Vám aspoň prostredníctvom tohto listu a odovzdal Vám blahoprianie k sviatkom.

Nepokojná doba

Keď si otvoríme stránku, na ktorej Lukášovo evanjelium (2. hlava) opisuje Ježišovo narodenie, nemôžeme si nevšimnúť, že okolnosti jeho príchodu na svet neboli vôbec idylické. Palestínu okupovali Rimania, cisár Augustus vydal zákon o sčítaní ľudu, a ten nútil každého ísť sa zapísať do miesta svojho pôvodu. Aká to asi musela byť nepríjemnosť pre Máriu, ktorá v stave tesne pred pôrodom musela merať cestu vyše sto kilometrov z Nazareta do Betlehema, i keď možno na oslíkovi. Čo asi prežíval Jozef, keď márne hľadal vhodné ubytovanie pre svoju manželku, a napokon sa museli utiahnuť do opustenej maštale? Pred niekoľkými rokmi som mal možnosť pred Vianocami navštíviť vojakov našej mierovej misie na Golanských výšinách. Bolo tam už dosť mrazivo. Zrejme v tom čase býva aj v Betleheme dosť chladno. Boží Syn prichádza na tento svet v krajnej chudobe, v nehostinnom prostredí a v zime. Zdá sa, že ani súčasná doba sa veľmi nelíši od tej spred dvetisíc rokov. Našu pozornosť upútavajú aktivity a rozhodnutia politikov, ktoré dávajú do pohybu osudy mnohých jednotlivcov i celých národov; ekonomické a hospodárske záujmy vedú ľudí k migrácii; ani v našich časoch nechýbajú bezdomovci a sú medzi nimi aj budúce matky. Agresívne reklamy, ktoré neváhajú zneužívať ani vianočné koledy, nám vnucujú, že obsahom šťastných Vianoc sú arozličné veci a bezbrehé užívanie a pritom nechýbajú situácie krajnej biedy nielen v ďalekej Afrike, ale možno ani v našej bezprostrednej blízkosti. Na mnohých miestach Vášho pôsobenia niet takmer nič z vianočnej idyly – na misiách, vo väzniciach, pri policajných hliadkach alebo zásahoch záchranárov...

Skutočná hodnota Vianoc

Tak ako vtedy Kristus nečakal na ideálne podmienky, aby sa narodil, ale prišiel, lebo bola „plnosť času“, prišiel práve do takého sveta a prišiel vďaka tým niekoľkým, čo ho boli ochotní, bez ohľadu na okolnosti, s vierou prijať – tak prichádza aj v našej dobe, do okolností, v akých sa práve nachádzame. Podstatné je, aby sme boli schopní a ochotní sa zorientovať a uvedomiť si, že napriek tomu, že hlasy vianočných zvonov sú prehlušené tvrdou realitou našich starostí a radostí, stredobodom sveta i nášho života, najdôležitejšou skutočnosťou je Boh a jeho láska voči ľudstvu, voči každému človeku. Nositeľom tejto zachraňujúcej lásky je večný Boží Syn Ježiš Kristus. On sa stal v tú betlehemskú noc reálne jedným z nás, skutočným človekom. Jeho život, jeho učenie, jeho skutky a najmä jeho obeta na kríži a zmŕtvychvstanie zanechali v našom svete nezmazateľnú stopu. Tak ako vtedy v Betleheme prišiel prostredníctvom Panny Márie a pod ochranou svätého Jozefa, vďaka tomu, že títo nenápadní ľudia boli ochotní s vierou prijať a uskutočniť, čo im Boh povedal, aj v našej dobe je Kristus a jeho dielo prítomné všade tam, kde sú čo i len dvaja alebo traja, ktorí dávajú na prvé miesto vo svojom živote Boha, to, čo nám hovorí cez svojho Syna, a snažia sa uskutočňovať vo svojom živote i v okruhu svojho pôsobenia jeho vôľu. Cez takýchto ľudí, najmä cez rodiny, ale aj jednotlivcov, cez skupiny i celé farnosti môže i do nášho súčasného sveta vyžarovať niečo z Božej zachraňujúcej lásky, ktorú priniesol Kristus.

Záruka pravdy

Keď čítate tieto slová, nejeden či nejedna z Vás zareagujete na ne s nedôverou. Niet sa čo čudovať. Veď sme denno-denne vystavení toľkým vplyvom, každý nás chce dostať na svoju stranu a získať pre svoje záujmy. Aj náboženských a kresťanských aktivít a vplyvov je toľko... Kde je vlastne pravda, na čom sa dá stavať život? Mnohí sú náchylní neveriť radšej nikomu, urobiť si aj z Vianoc súkromnú záležitosť podľa svojho. Kristus nás však nenechal napospas neistote a pochybnostiam. Keď na jeho otázku, za koho ho ľudia považujú, odpovedal Šimon Peter: „Ty si Kristus, Syn živého Boha“ (Mt 16, 16), povedal mu Ježiš: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané aj v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“ (Mt 16, 17 – 19) Teda na základe zvláštneho daru Božej milosti a z Kristovo poverenia je Peter – a to i vo svojich nástupcoch, rímskych biskupoch – nositeľom plnej pravdy o Ježišovi Kristovi. Aby sme mali pravdivú vieru v Ježiša Krista, aby sme správne chápali a prežívali aj význam Vianoc, aby sme vedeli, ako uplatňovať v živote nasledovanie Krista a nepodľahli rozličným ľudským vplyvom, je potrebné opierať svoju vieru o vieru Petrovu. Preto sa budeme počas budúceho roka venovať v našom ordinariáte prehlbovaniu vzťahu k Svätému Otcovi ako Petrovmu nástupcovi a osvojovaniu si viery Cirkvi.

Po stopách vierozvestcov

V rámci našej duchovnej prípravy na slávenie 1 150. výročia príchodu našich vierozvestcov sa snažíme každý rok prehĺbiť v jednej téme, ktorá je časťou „dedičstva našich Otcov“. Boli to práve sv. Cyril a Metod, ktorí v turbulentných časoch svojej doby hľadali spoľahlivú istotu pre svoje pôsobenie vo vzťahu k Petrovmu stolcu v Ríme a mladé spoločenstvo Cirkvi u nás kotvili práve na jednotu s vierou rímskeho biskupa. Vzťah k pápežovi ako k Petrovmu nástupcovi a duchovnému otcovi kresťanov je súčasťou nášho cyrilo-metodského dedičstva. Je však potrebné, aby tento vzťah nezostával len v emocionálnej rovine, ale aby sa prejavoval predovšetkým v ochote osvojovať si učenie Cirkvi, vedenej pápežom. Vďaka tomuto môžeme nielen pravdivo poznávať Ježiša Krista, ale môžeme mať aj reálny kontakt s ním tak v osobnom duchovnom živote, ako aj – a to predovšetkým – na bohoslužbách Cirkvi, zvlášť vo sviatosti pokánia a Eucharistie.

Každému a každej z Vás, milí príslušníci nášho ordinariátu, Vašim rodinám, zo srdca želám Vianoce prežité v pokoji a v láske – a hlavne, napriek všetkým neidylickým okolnostiam, ochotu prijímať Ježiša Krista v jeho slove i vo sviatostnom Chlebe a silu prinášať jeho životodarnú lásku blížnym vždy a všade, za každých okolností, počas celého nového roka.

         Váš       + František Rábek, biskup-ordinár OS a OZ SR