KKC 1846-1876

Obrázok k článku

HRIECH

„Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti“ (1Jn 1,8-9)

V modlitbe „Otče náš“ sa modlíme : „odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojím vinníkom“ a to je ďalšou dôležitou výzvou, v ktorej si môžeme uvedomovať svoje zlyhanie, svoj hriech. Mnohí dnes majú problém zadefinovať vo svojom živote hriech. Túžba, žiadostivosť, chamtivosť, sebectvo, pýcha a mnohé iné nezriadenosti v nás podnecujú postoje, ktoré nás vedú ku kompromisom, len preto, aby sme dosiahli svoj cieľ. Medzi dobrom a zlom však nie je možné robiť kompromisy. Hriechom proti Bohu je odmietnutie Boha a jeho zákona, útok na dôstojnosť, slobodu a život človeka. Hriech ničí, zatemňuje alebo popiera dobro. Keďže Boh je absolútne dobrý a je pôvodcom všetkého dobra, každý hriech je namierený proti Bohu. Riešením pre človeka, ktorý je dennodenne vystavený útokom zla a ktorý v spleti všetkých pokušení hľadá pravdu pre svoju spásu je evanjelium, ktoré je zjavením Božieho milosrdenstva. V evanjeliu nachádzame nekonečnú Božiu lásku, ktorú reálne poznávame v Ježišovi Kristovi, ktorý obetou svojho tela na kríži vydáva jasné svedectvo lásky. Preto je eucharistia východiskom v hľadaní spásy.

Svätý Ján Mária Vianney povedal: „Mnohí hovoria: „Napáchal som priveľa zlého, Boh mi nemôže odpustiť.“ To je obrovské rúhanie. Znamenalo by to, že človek chce obmedziť Božie milosrdenstvo. Lenže ono nemá žiadne medze, je bezhraničné. Nič nezraňuje Boha viac ako pochybnosti o jeho milosrdenstve.“

Boh, ktorý stvoril človeka bez jeho spolupráce len skrze lásku, ťa neospravedlní bez spolupráce s tebou, teda bez tvojho vyznania viny. Tvoje vyznanie hriechu je možné iba poznaním Božej lásky skrze zjavenie. 

Hrešiť neznamená iba porušiť nejaké ľudské ustanovenia. Hriech sa vedome a dobrovoľne obracia proti Božej láske a ignoruje ju. Hriech je teda vo svojej podstate ako hovorí svätý Augustín „sebaláskou vystupňovanou až po opovrhnutie Bohom“.

"Proti tebe samému som sa prehrešil a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé" ( Ž 51,6 ).

Hriech je previnenie proti rozumu, proti pravde a proti správnemu svedomiu. Je to priestupok proti opravdivej láske k Bohu a k blížnemu, zapríčinený zvráteným lipnutím na určitých dobrách. Zraňuje prirodzenosť človeka a narúša ľudskú solidaritu. Hriech bol definovaný ako „skutok alebo slovo, alebo túžba proti večnému zákonu“.

Žalmista vystihuje podstatu hriechu. Hriechom sa staviame proti Božej láske a proti láske, ktorú máme preukazovať svojim blížnym. Je to zahľadenosť do seba samého, kde nie sme schopný prežívať prítomnosť lásky, ktorou je Boh sám. Hriech je teda „láskou k sebe až po opovrhnutie Bohom“(svätý Augustín).

Dôsledky hriechu si môžeme najlepšie uvedomovať pri pohľade na kríž, kde vidiac ukrižovaného Krista dostávame odpoveď nato, aký nebezpečný je hriech v našom živote. Odpoveďou na naše zlyhania je Božie milosrdenstvo a Jeho láska k nám. „Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici.“(Rim 5,8)

Rozmanitosť hriechov je veľká. Sväté písmo uvádza viaceré zoznamy hriechov. Svätý apoštol Pavol v liste Galaťanom stavia skutky tela proti ovociu Ducha: „A skutky tela sú zjavné; je to smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia také veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo“ (Gal 5,19-21)

Smrteľný hriech oddeľuje človeka od Boha, zbavuje ho posväcujúcej milosti. K takému hriechu dochádza v prípade, že sa týka závažnej veci a stavia sa teda proti životu alebo proti Bohu. Človek sa ho dopúšťa celkom dobrovoľne a pri plnom vedomí závažnosti previnenia, pretože jeho svedomie vie, že ide o smrteľný hriech. Všedné hriechy sa vťahujú na menej závažné veci alebo neboli spáchané pri plnom poznaní ich následkov, prípadne nie celkom dobrovoľne. Takéto hriechy narúšajú vzťah k Bohu, ale celkom ho neničia.

Následkov smrteľného hriechu, ale aj všedného hriechu je možné sa zbaviť pristúpením k sviatosti zmierenia. Svätý Augustín hovorí: “Keby v Cirkvi nejestvovalo odpustenie hriechov, potom by nejestvovala ani nádej na večný život a večnú spásu. Ďakujme Bohu za to, že dal svojej Cirkvi taký veľký dar.“

Neresti sú opakom čností, sú to teda zlé návyky, ktoré otupujú a zatemňujú svedomie, otvárajú človeka pre zlo a zvádzajú ho na hriech. Neresti môžu byť spojené so siedmimi hlavnými hriechmi, ktorými sú: pýcha, lakomstvo, závisť, hnev, smilstvo, obžerstvo a lenivosť.

Sestre Faustíne Kowalskej povedal Pán Ježiš: „Čím väčší je hriešnik, o to viacej má dúfať v moje milosrdenstvo. Povedz im, že ani jediná duša, ktorá sa dovoláva môjho milosrdenstva, nebola sklamaná ani zahanbená.“  Každý z nás si uvedomme, že svätá spoveď je naša záchrana.


Autor: kpt. Peter Nižnik, Foto: Archív - Dátum: 22.01.2013
Hodnotenie:
Čítanosť: 1393


Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu