KKC 1285-1321

Obrázok k článku

Sviatosť birmovania - Sviatosť kresťanskej dospelosti

Istý maliar, ktorý maľoval obrazy, skôr ako ich vystavil na verejnosti si do ateliéru zavolal svojich najbližších a požiadal ich o ich názor. Urobil tak aj pri obraze, ktorý znázorňoval Ježiša, ako klope na dvere. Malý syn mu hovorí: “Ocko, ten obraz ešte nie je hotový, niečo si tam zabudol.“ Otec sa pozrel, no chybu nevedel nájsť. Malý syn ukázal prstom na dvere obrazu  a hovorí: „Zabudol si tam namaľovať kľučku.“ Otec sa pousmial a odpovedal: „Až vyrastieš, pochopíš, že Ježiš na dvere nášho srdca len tak jemne zaťuká. Záleží na človeku, či mu otvorí, alebo nie. Preto tu nie je kľučka namaľovaná zvonka, ale zvnútra. Boh sa nikdy nedobýja do nášho príbytku.“

Tento príbeh, ako úvod, sa hodí ku katechéze každej sviatosti. Znamená, že ak chceme prijať dar Božej milosti, musíme sa otvoriť Bohu zvnútra. Keď sme sa narodili, začlenili sme sa do veľkej ľudskej rodiny. Po otcovi a mame sme pokračovateľmi ich, a teraz už aj našich, konkrétnych predkov, po občianskej stránke sme sa stali Slovákmi, Maďarmi, Čechmi prípadne máme inú národnosť, ktorú však na rozdiel od svojej príslušnosti k pokrvnej rodine môžeme paradoxne počas života aj zmeniť. Tým že nás naši rodičia dali pokrstiť, stali sme sa kresťanmi a začlenili sme sa do veľkej rodiny – Cirkvi. Krst detí sa vysluhuje na základe žiadostí rodičov. Oni dávajú a sú zárukou toho, že dieťa bude vychované vo viere. Pre tento ich postoj, verejný prísľub pri krste Cirkev umožňuje krst detí – nemluvniat.

Pri krste detí je teda pomyslená rovnica:

Žiadosť rodičov + Viera rodičov  =  Krst →  potom nasleduje Výchova dieťaťa vo viere. Naproti tomu ak o krst žiada dospelý jedinec, pomyslená rovnica je skoro v opačnom slede. Vyžaduje sa samotný záujem, chcenie +  primeraná príprava / katechumenát /  = Krst              / s ďalšími iniciačnými sviatosťami.  - Birmovanie, - Eucharistia) /

Ak o krste rozhodli naši rodičia /o nás bez nás/, sviatosť birmovania je - má byť slobodným, vedomým rozhodnutím človeka, akýmsi vlastným potvrdením žiadosti rodičov o krst ich dieťaťa spred mnohých rokov, ktoré oni vychovali vo viere a ono sa teraz samo rozhoduje byť už dospelým kresťanom.

Birmovaný berie na seba plnú účasť na poslaní Cirkvi a k tomu poslaniu dostáva dary Ducha svätého. Následne, prijatie tejto sviatosti má byť aj prakticky žité v ďalších rokoch života a to vo všetkých oblastiach. Je teda rozdiel medzi fyzickou dospelosťou  /u nás po dovŕšení 18. roku života/ a kresťanskou dospelosťou, keď hovoríme o rozhodnutí byť dospelým kresťanom, vedomým si svojho krstu a potvrdením krstných záväzkov už samotným birmovancom a spolu účasti na svojom  poslaní v Cirkvi aj v spoločnosti.

Je teda niekedy možné stretnúť, rozprávať sa s dospelým človekom vo veku napríklad 40 - 50 rokov, ktorý je síce pokrstený, spomína si, má záblesky praktizovania viery z detstva pri mame či starej mame, ale ako kresťan ešte nedospel, tomu zodpovedajú aj jeho názory... a na druhej strane s mladým 16 – 18 ročným človekom, ktorý si je vedomý a buduje, rozvíja svoj vzťah k Bohu, Cirkvi, farnosti, spoločnosti.

Čo je teda sviatosť birmovania?

YOUCAT, katechizmus katolíckej Cirkvi pre mladých, na strane 120 o tom hovorí: „Birmovanie je sviatosť, ktorá dovršuje krst a v ktorej dostávame dary Ducha Svätého. Kto sa v slobode rozhodne žiť ako Božie dieťa a kto požiada o Ducha Svätého prostredníctvom vkladania rúk a pomazania krizmou, dostane silu svedčiť o Božej láske slovom i skutkom. Stáva sa tak plnohodnotným a zodpovedným členom Katolíckej Cirkvi. Skôr ako tréner pošle hráča na futbalové ihrisko, položí mu ruku na rameno a udelí mu posledné pokyny. Podobne možno chápať aj birmovanie. Aj na našom pleci je položená ruka. Vstupujeme na ihrisko života. Skrze Ducha Svätého poznávame čo máme robiť. On nám vlieva svoju motiváciu až po končeky prstov. Nechceme sklamať jeho dôveru a chceme viesť hru k víťazstvu pre neho. Stačí len chcieť a počúvať ho.“

Sedem darov Ducha Svätého.

Katechizmus Katolíckej Cirkvi o nich hovorí: Dary Ducha Svätého sú trvalé dispozície, ktoré človeku umožňujú ochotne nasledovať Božie vnuknutia. Je ich sedem: múdrosť, rozum, rada, sila, poznanie, nábožnosť a bázeň voči Bohu. Týmito darmi Duch svätý obdarúva kresťanov a dáva im tak možnosť stáť sa zvláštnymi Božími nástrojmi na tomto svete. /KKC 1830-1831,1845/

Dar múdrosti.

V Bohu vidíme najvyššie dobro a svoje šťastie. Človek, ktorý nemá alebo nepoužíva dar múdrosti, si často zamieňa niekoho, alebo niečo zo stvorených vecí alebo bytí so svojím Stvoriteľom – Bohom. Svoj cieľ vidí v stvorených veciach a od nich očakáva blaženosť. Človek, ktorý má a používa dar múdrosti, posudzuje všetko spod zorného uhla večnosti a jasne chápe, že aj zlé veci v živote (neúspech, utrpenie atď.), ak ich znášame z lásky k Bohu, nám môžu poslúžiť pre budúce šťastie v nebi. Dar múdrosti nám umožňuje poznávať zmysel a cieľ nášho života.

Dar rozumu

Pomocou neho chápeme zmysel života a vieme rozoznať dobro od zla. Ním spoznávame kto je Ježiš a čo pre nás urobil. Spôsobuje, že aj najjednoduchší ľudia, ľudia  bez teologického vzdelania, naši starí, deti dokážu chápať Božie pravdy. Treba dodať, že tento dar nie je daný špeciálne preto, aby sme zvládli nejaké štúdium. Dar rozumu nás robí schopnými lepšie rozumieť Božím zámerom, lepšie chápať Božie zjavenie. Vďaka daru rozumu, ktorý v nás umocňuje Duch Svätý, lepšie rozumieme Božiemu slovu a Božím skutkom.

Dar Rady

Nám pomáha nájsť správne riešenie svojich i cudzích problémov. Často stojíme pred dilemou ako sa rozhodnúť. Vďaka daru rady, ktorý nám udeľuje Duch Svätý sa môžeme spoľahnúť na Božiu prozreteľnosť a nemusíme následne ľutovať svoje niekedy egoistické rozhodnutia.

Dar sily

Pomáha nám žiť, praktizovať našu vieru aj napriek rozličným ťažkostiam. Dáva nám odvahu postaviť sa proti zlu, našim nepriateľom a nepriateľom Boha. Všetci potrebujeme silu Božieho Ducha. Mladí, aby si uchovali svoju bezúhonnosť, svoju čistotu, manželia byť si verní, rodičia, aby vládali dobre vychovať svoje deti, postarať sa o svoju rodinu, starší, aby vládali s trpezlivosťou znášať mnohé ťažkosti, choroby a trápenia života.

Dar poznania

Pomocou neho hľadáme a prijímame pravdu. Pôsobí viac na srdce než na rozum. Ním poznávame, prežívame a presviedčame sa o Božej láske. Človek, obdarený darom poznania má osobitnú schopnosť poznávať a konať, čo slúži na Božiu slávu, na spásu seba i blížneho.

Dar nábožnosti

Pomáha nám žiť v priateľstve s Pánom Bohom. Vzbudzuje v nás túžbu po modlitbe ako aj úctu a dôveru k Bohu. Byť nábožný, znamená, predovšetkým svojím srdcom, vo svojom vnútri, nazerať na Božiu lásku, v modlitbe prežívať dôverný vzťah dieťaťa k Otcovi a vďaka tomuto vnútornému vzťahu dosvedčiť svojím životom, že sme uverili, že mu patríme.


Dar bázne Božej

Vedie nás k tomu, aby sme s dôverou a keď je to potrebné aj v pokore prijímali Božiu vôľu. Vďaka tomuto daru si dokážeme uvedomiť svoju malosť pred Bohom, svoju slabosť a hriešnosť. Ohavnosť hriechu na jednej strane a Boží majestát na strane druhej. Máme „strach“ z toho, že by sme sa mohli od Boha navždy odlúčiť. Cez dar bázne Božej si človek, ktorý ju nosí vo svojom srdci, uvedomuje Božiu veľkosť. Tento dar posilňuje úctu voči Bohu a vzbudzuje, vyvoláva radosť zo služby Bohu.

Záver

Samotná príprava  k  prijatiu sviatosti ako aj jej chápanie by sa malo zamerať: na čo najužšie spojenie s Kristom, ktorý je naším Učiteľom, Pastierom a Kňazom, prehĺbenie svojho vzťahu k Cirkvi, v ktorej pôsobí Duch Svätý, na vykonanie slobodného rozhodnutia prevziať záväzok za vlastný krst a následne kresťanský spôsob života     / preto sviatosť kresťanskej dospelosti/. Na Ježišovu ponuku, ponuku darov Ducha Svätého odpovedá každý sám / dvere nášho srdca sa otvárajú zvnútra /. Ak neodpovedáme, Boh stále čaká pred dverami nášho srdca. Jeho ponuka je vždy aktuálna. Pozýva nás k práci, službe pre Božie kráľovstvo, čo robí život človeka zmysluplným a perspektívnym nielen pre tento svet – rodinu, spoločnosť, Cirkev, ale aj pre večnosť.

/Pre osobné oboznámenie sa záujemcov o učenie Cirkvi o sviatosti birmovania uvádzam, že je zhrnuté v Katechizme katolíckej Cirkvi /KKC/ v článkoch 1285 až 1321./


Autor: pplk. Stanislav Lipka, Foto: Archív - Dátum: 21.01.2013
Hodnotenie:
Čítanosť: 1357


Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu