KKC 2598-2649

Obrázok k článku

O modlitbe

Modlitba - povznesenie duše k Bohu,  skrze vieru a lásku.

Je to podstatný akt kresťanského života! Mnoho ľudí nemá presnú a správnu predstavu o modlitbe. Niektorí si myslia, že stačí len recitovať formulky, naučené texty. Áno, niekedy aj to pomôže nasmerovať dušu k Bohu, ale nemôže sa to robiť mechanicky a roztržite.

Jeden spôsob modlitby je tiež meditácia, v ktorej sa vynárajú obrazy a myšlienky o Bohu, o Božích tajomstvách. Je dobré takto v meditácii zostávať niekedy v Božej prítomnosti.

Je dôležité pochopiť, že modlitba je vnútorná snaha a ochota duše s vierou a láskou obracať sa na Boha. Preto je dôležité pochopiť a uveriť, že modlitba je nutný a jedinečný prostriedok na prežívanie kresťanského života. Svätá Terézia Avilská to potvrdzuje: „Existuje iba jedna cesta, ktorá vedie k Bohu a to je modlitba.“

Čo je modlitba?

Jedného dňa sa Ježiš modlil na určitom mieste. Keď skončil, jeho učeníci mu povedali: „Pane, nauč nás modliť tak, ako Ján to naučil svojich učeníkov.“ (Lk 11,1)

Najjednoduchšia definícia modlitby sa môže vyjadriť takto: je to činnosť, hovorené rozprávanie sa s Bohom.

Modlitba nemôže byť monológ. Treba trochu ešte rozšíriť skrátenú definíciu:

- Modliť sa znamená adresovať sa na Boha, hľadať ho, utiekať sa k nemu.

- Modliť sa, to tiež je volanie Boha o pomoc.

- Modliť sa, to znamená, prosiť vrúcne a úpenlivo.

- Modliť sa, čiže prihovárať sa za niekoho, žiadať pre neho dobro.

- Modliť sa znamená angažovať sa v prospech niekoho.

Modlitba často znamená akoby duchovnú zbraň kresťana.

Skutočne správna modlitba dojíma srdce Boha a pohýna jeho otcovskú ruku k činu.

Modlitba je prostriedok, ktorý napája človeka na priamu komunikáciu a kontakt so Stvoriteľom sveta.

„Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu otcovi, ktorý je v skrytosti“.(Mt 6,6)

V dnešnej dobe ľudia sú preťažení prácou, starosťami o rodinu, zábavkami atď.  To je veľké nebezpečenstvo aktivizmu a to sa tiež týka aj kňazov a rehoľníkov... Zabúda sa na to, čo má byť podstatné pre veriaceho kresťana. „Využite čas, lebo dni sú zlé.“ (Ef 5,16) Bez modlitby všetko je márne.

Rozlišujeme:

  1/ modlitbu v Cirkvi a s Cirkvou

 2/ modlitbu osobnú v tajnosti, v skrytosti svojej izby.

Obidva tieto póly sú potrebné a nerozlučiteľné , vzájomne sa doplňujúce. Modlitbou sa stávame opravdivými Božími deťmi. Nech Boh žehná tých, ktorí sa zaraďujú do úlohy prosebníkov.

Jednoduchosť modlitby a v modlitbe

Tak ako je normálne, že vieme hovoriť, tak má byť normálne a samozrejmé, že sa vieme modliť.

Slepý na okraji cesty kričal: „Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou.“ (Mk 10,48) A Pán mu hneď odpovedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila.“ ( Mk 10,52 )

Jednoduchá modlitba vytryskuje zo srdca a čaká s vierou na Božiu pomoc. Nepotrebuje azda ani napísané príručky.  Všetko čo prosíte, proste s vierou. „Vtedy k nemu priviedli posadnutého zlým duchom, ktorý bol slepý a nemý. On ho uzdravil a nemý rozprával a videl“. (Mt 12,22) O tom hovorí aj list Židom: „Bez viery je totiž nemožné páčiť sa Bohu. Lebo, kto prichádza k Bohu musí veriť, že on je a že odmieňa tých, čo hľadajú.“ ( Hebr. 11,6)

Modlitba je náš prejav viery, priame vyznanie viery, ktorou sa človek obracia priamo na Boha: „Modlitba s  vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu“. (Jak 5,15)

V prvom rade modlitbou sa obraciame k Bohu,  ako hovorí apoštol Ján : „Veru, veru hovorím Vám. Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to.“(Jn 16,23)  Teda v mene Ježiša Krista, ktorý zomrel a bol vzkriesený, je po Božej pravici a prihovára sa za nás.

Učeníci žiadajú Ježiša: „Nauč nás modliť sa...!“ On odpovedá: „Keď sa modlíte hovorte: Otče, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo...!“ (Mt 6,10 )  Na otca sa obracajú, k otcovi sa utiekajú jeho deti. Dôležité je teda mať osobný vzťah k Bohu.

Na vyslyšanie  modlitby je potrebné tiež srdce očistené od hriechov skrze krv spasiteľa Ježiša Krista. Teda účinok modlitby závisí od viery kresťana. Modlitba bez viery nie je účinná. Boh však nie je ľahostajný ani na modlitbu neveriacich. On miluje všetkých ľudí, a chce sa dotknúť všetkých ľudí a chce sa dotknúť každého človeka svojou láskou.

Boh chce: „aby všetci ľudia boli spasení a poznali pravdu“. (Tim 2,4)

Svätý Ján píše: „Vieme, že hriešnikov Boh nevyslyší, ale vyslyší toho, kto si Boha ctí a plní jeho vôľu.“ (Jn 9,31) Ak aj hriešny človek dosiahne vyslyšanie, to znamená, že Boh mu chce preukázať milosrdenstvo, svoju veľkodušnú lásku a tým ho chce priviesť k viere.

Ľudia sa modlili a modlia sa v každej civilizácii a kultúre a obracali sa však k rôznym božstvám. Žiaľ také modlitby boli a sú pomýlené dodnes. Mnohé žalmy predstavujú silné modlitby. Napr.: „Pane, počuj moje slová, všimni si moje vzdychanie...“ (Ž 5,2),

„Pane vyslyš moju modlitbu, nakloň svoj sluch k môjmu volaniu...“ (Ž39,13 ) „Boh mojej spásy, dňom a nocou volám k tebe.“ (Ž 88,2)

Boh je hodný našej modlitby a chvály. V modlitbe ho uznávame za otca a sprievodcu života. Obraciame sa na neho skrze Ježiša a v mene Ježiša Krista.

“Pretože ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno.“ (Fl 2,9) Štefan sa modlil pri kameňovaní. „Ježišu prijmi môjho ducha...“ (Sk. 7,59)

Obracať sa v modlitbe na Ježiša vyžaduje uznávať ho za Spasiteľa, Božieho Syna, ktorý je súčasťou Božej moci. Pán Ježiš uisťuje kresťanov: „A urobím vám všetko, čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Boh oslávený.“ (Jn 14,13) Modliť sa, prosiť v mene Ježiša znamená dôverovať mu: „Kristus Ježiš, ktorý zomrel a bol vzkriesený je po pravici Boha a prihovára sa za nás.“ (Rim 8,34)

V ťažkej situácii môžeme a máme prosiť Boha skrze Ducha svätého. Svätý Pavol v liste Rimanom to zdôrazňuje: „Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba, sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi.“ (Rim 8,26) Duch svätý vie, čo potrebujeme, pozná naše srdce, naše potreby a usmerňuje našu modlitbu do súladu s Božou vôľou. „A ten, ktorý skúša srdcia, vie po čom Duch túži, že sa prihovára za svätých ako sa páči Bohu.“ (Rim.8,27) Modlitbu nemožno adresovať priamo na svätých, ktorí sú len naši sprostredkovatelia u Boha, naši prímluvníci. Apoštol Pavol dáva všetkým kresťanom pomenovanie „svätí“. Vo všetkých modlitbách a prosbách sa modlite v každom čase v Duchu! A v ňom vytrvalo bdejte a proste za všetkých svätých.“ (Ef 6,18) Pavol podobne aj na iných miestach Písma súčasných kresťanov nazýva svätými. Pannu Máriu, jednoduchú ženu, si Pán Boh vybral za matku svojho syna, ale aj ona potrebovala spásu, očistu od dedičného hriechu. Svätý Lukáš uvádza nádherný chválospev, ktorým Mária ďakuje za udelené milosti: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu mojom Spasiteľovi, lebo vzhliadol na poníženosť svojej služobnice.“ (Lk. 1,46-49) Mnohých kresťanov, mužov, ženy ba i deti, ktorí dali príklad kresťanského života alebo ktorí boli verní vyznávači viery aj za cenu smrti, Cirkev kanonizovala a tak potvrdila, že môžu byť vzorom. Počas tisícročnej kresťanskej tradícii sú povzbudením v ťažkostiach a skúškach života. Svätcom patrí naša úcta! Treba nasledovať ich život. Musíme si dať veľký pozor, aby sme nepodľahli rôznym poverám, ktoré sa šíria, napr. mágia, astrológia, vyvolávanie duchov... Na to zvlášť upozorňuje kniha Deuteronomium. „Nech niet medzi vami nikoho, kto by kázal svojmu synovi alebo dcére  prejsť ohňom, aby sa očistili, alebo kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia. Nech niet čarodejníkov, zaklínačov, nikoho, kto by sa radil duchov alebo veštcov alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. Všetky tieto veci sa nepáčia Pánovi a pre tieto nešľachetnosti ich vyhubí.“ (Dt18,10,12)

Kde sa máme modliť?

Po nanebovstúpení Pána, učeníci Peter a Ján šli do chrámu sa modliť. (Sk. 3,1)

V Novom zákone sa píše, že kresťania sa modlili spoločne vo svojich domoch. (Sk. 1,4) Títo všetci jednomyseľne zotrvávali v modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi. To isté tvrdia aj ďalšie verše Písma. (Sk 12,12, 12,5, 16,13 )

Veľmi dôležitá je aj modlitba v súkromí, v izbe, čo pripomína evanjelista Matúš :„Ale, keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu otcovi, ktorý je v skrytosti.“ (Mt 6,6) Boh vníma aj náš vzdych: „Duch prichádza na pomoc našej slabosti, ...Duch sa prihovára za nás...“ (Rím 8,26) Je isté, že žiadna modlitba nie je účinná, keď nie je do nej zapojené srdce. Preto platí: Modli sa radšej srdcom, t. j. bez slov, ako iba ústami, ale bez srdca! Dôležité je tiež modliť sa nahlas, to je samozrejmé pre každý dialóg teda aj pre rozhovor s nebeským otcom. Boh nám dal jazyk, dôležitý nástroj pre život, preto volajme: „K tebe Bože volám, lebo ty ma vyslyšíš. Nakloň ku mne sluch a vypočuj moje slová.“ (Ž 17,6) Modlíme sa v rôznom postoji: stojačky, na kolenách, sediačky či ležiačky. Dôležité je naše sústredenie, pozornosť a zapojenie srdca. „Na svojom lôžku myslím na Teba, o tebe rozjímam hneď za rána.“ (Ž 63,7) V liturgii sa predpisujú tri postoje: státie, sedenie a kľačanie.  Modliť sa na kolenách ráno a večer pri posteli je dojemný obraz človeka. Je to prejav viery, pokory, poddanosti a úcty Stvoriteľovi sveta. „Pavol, keď povedal, kľakol si a modlil sa s nimi všetkými.“ (Sk 20,36)  Pri modlitbe možno mať oči tak otvorené, ako i zatvorené. Aj sklopenie viečok môže uchrániť pred roztržitosťou.

Svätý Pavol zdôrazňuje to, čo je v modlitbe aj v liturgii najviac dôležité: “Chcem teda, aby sa muži modlili na každom mieste a dvíhali čisté ruky bez hnevu a hádok. Podobne aj ženy nech sa krášlia skromnosťou... i dobrými skutkami.“ (1 Tim 2,8-9)

Ježiš povedal: „Lebo každý kto prosí, dostane a kto hľadá nájde, a kto klope tomu otvoria. (Lk 11,10) Podľa tohto Božieho slova úprimne modliaci sa človek má právo na vyslyšanie, na odpoveď Boha. Stáva sa však, že nedostáva žiadnu odpoveď od Boha, a preto sa pýta. Prečo ma Boh nevyslyší, či ma nemá rád? Tomu susedovi sa darí lepšie, či ja som horší ako on? Prečo, prečo... V prvom prípade hľadajme príčinu v sebe, a nájdeme prekážku. Uznajme si svoje nedostatky. Svätý Ján píše: „Ale ak vyznáme svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti.“ (1 Jn. 1,9)

Vo sv. písme nájdeme veľmi veľa dôvodov a príčin prečo nás Boh nevyslyší hneď. „Prosíte a nedostávate, lebo zle prosíte, chcete to využiť pre svoje náruživosti.“ (Jak 4,3)

Sebectvo býva príčinou nevyslyšania ako aj ďalšie naše neresti. „Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá... Choď sa najprv zmieriť so svojim bratom.“ (Mt. 5,25-26) A to sa zdôrazňuje aj v našej najčastejšej modlitbe: „Otče náš, odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom.“ (Mt. 6,12) Veľkou prekážkou vyslyšania modlitby je pýcha: „Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť. Priblížte sa Bohu a on sa priblíži k vám...“ (Jk. 4,6,8)  Svätý Pavol neprestáva zdôrazňovať kresťanom: „Nech každý skúma svoje skutky...“ (Gal.6,4) Aby mohol ticho meditovať v ústraní, vyhnúť sa roztržitosti, udržať sa v Božej prítomnosti. Mnohí duchovní vodcovia radia pri meditácii mať pri sebe zápisník, svoj denník, farebné ceruzky, zapisovať si myšlienky, podčiarknuť si texty Božieho slova, ktoré sa ma dotkli, predsavzatia, atď.  Osvedčuje sa aj náhodne si otvoriť Písmo a tak sa dozvedieť to, čo práve Boh chce mi povedať. Mnohé duchovné osobnosti zanechali svoju Bibliu úplne farebnými túžbami podčiarknutú.. Vidieť, že  plne venovali čas Bohu v meditácii. Vzácna je aj príležitosť: adorácie pred Eucharistiou, kde môžeme vyznávať lásku k Pánovi

- čas súkromia pri spovedi

- a iné chvíle a mimoriadne príležitosti ( sviatky, narodeniny, atď.)

Keď Peter kráčal po vode, vo chvíli nebezpečenstva, že sa utopí, zvolal s vierou a dôverou : „Pane zachráň ma.“ (Mt 14,28-31) Pán ho hneď vyslyšal. Veľa takýchto náhlych vyslyšaní uvádza Písmo. „...a modlil sa k Nemu a (On) sa dal uprosiť, vypočul jeho modlitbu.“ (2 Krn 33,13) Žalm hovorí: „ aj Samuel, ctiteľ jeho mena, vzýval Pána a On ich vypočul.“ (Ž 99,6)  Svätý Pavol nás vyzýva: „Modlite sa bez prestania.“ (1 Sol 5,17)

Boh však môže povedať aj svoje nie. Aj napriek tomu nestrácajme vieru a dôveru v Neho.

„... veď  váš otec vie, čo potrebujete, prv ako ste ho prosili.“ (Mt 6,8) Boh nám chce dať vždy to najlepšie. Predstavme si dieťa 5-6 ročné, ktoré si žiada ostrý nôž alebo sekeru na hranie. Určite mu ju nedáme, pretože je to pre neho nebezpečné.  Pán Boh môže povedať aj : „Čakaj trpezlivo, vytrvaj vo viere a dôveruj!“ V evanjeliu čítame, že Mária a Marta prosili, aby Ježiš prišiel liečiť ich chorého brata, ale Ježiš neprišiel, meškal a Lazar zomrel. Potom ho však vzkriesil a jeho moc a sláva bola tým väčšia, ako radosť Lazara a jeho sestier. Boh skúša našu vieru a trpezlivosť. „...teraz sa tiež skúša ohňom.“ (1 Pt. 1,6-7)

Záver

 Musíme veriť, že Boh odpovedá na naše prosby a modlitby, ale nie iba podľa nášho priania, ale vždy podľa Jeho múdrosti. Zachovajme istotu, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré.


Autor: mjr. Tussia Umba Dimbi, Foto: Archív - Dátum: 08.02.2013
Hodnotenie:
Čítanosť: 1380


Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu