KKC 325-384

Obrázok k článku
Neviditeľný svet a anjeli
Kresťania od svojho počiatku verili v existenciu sveta viditeľného i neviditeľného, tak ako ho uvádza Nicejsko-carihradské vyznanie viery. O Bohu vyznávame, že je stvoriteľom celého stvorenia, teda sveta viditeľného aj neviditeľného. Cirkev sa na Štvrtom lateránskom koncile vyjadrila, že Boh je stvoriteľov telesných i duchovných bytostí, teda pozemských i anjelských.
Jestvovanie anjelov je pravdou viery. Anjel je názvom služby, nie prirodzenosti. Anjel je svojou prirodzenosťou duch, nemá hmotné telo. Ale svojou službou je poslom, ktorý plní vôľu Boha. Anjeli majú rozum a vôľu. Teda sami zhodnocujú povahu vecí, spoznávajú a rozhodujú sa. Keďže ich poznanie je podstatne dokonalejšie ako poznanie človeka, aj ich rozhodnutie má väčšiu váhu. Rozhodujú sa raz a dokonale. Anjeli sú nesmrteľné bytosti. Dokonalosťou prevyšujú všetky viditeľné stvorenia. Ich vlastnému svetu vládne Kristus, ktorému je podriadené celé stvorenie.
Anjeli sú teda duchovné stvorenia, ktoré neprestajne oslavujú Boha. Obklopujú svojho Pána, Ježiša Krista a slúžia mu pri jeho poslaní spasiť ľudí.
Sväté písmo uvádza na mnohých miestach ako Boh poslal anjelov aby chránili ľudí a pomáhali im pri hľadaní spásy. Cirkev si pomáhajúcich anjelov uctieva.
Viditeľný svet a človek
Viditeľný svet je dobrý. Všetko, čo je stvorené vďačí za svoju existenciu Bohu. Všetky stvorené veci od seba určitým spôsobom závisia. Sú rozdielne a potrebujú sa navzájom k úspešnej existencii. Túto rozdielnosť a vzájomnú prepojenosť chcel od počiatku Boh.
Všetky tieto vzťahy závislosti človek len postupne objavuje. A každý z nových objavov uvádza vedcov do nemého úžasu a obdivu.
Boh miluje každé svoje stvorenie. Ale zároveň v ňom vytvoril určitý hierarchický poriadok. Najcennejším stvorením je človek. Je vrcholom stvorenia. Podľa inšpirovaného opisu stvorenia v knihe Genezis sme ľudia jasne odlíšení od všetkého ostatného stvoreného sveta. Písmo o nás hovorí, že sme stvorení na obraz Boha.
Pri stvorení sveta dáva Boh do sveta zákony, ktoré zostávajú platné a nemeniteľné. Veriaci človek sa môže o ne s dôverou oprieť. A musí im zostať verný a rešpektovať ich. Všetko čo jestvuje bolo stvorené na to, aby svojou existenciou a konaním oslavovalo Boha. Rešpektovanie týchto vzťahov je počiatkom múdrosti a základom mravnosti.
Aj samotný siedmi deň – symbolické vyjadrenie odpočinku Boha po stvorení sveta – je vyjadrením toho, že si má človek nájsť čas a priestor na oslavu svojho stvoriteľa.
Človek
Boh stvoril človeka na svoj obraz. Má v stvorení jedinečné miesto. Je duchovný a zároveň hmotný. Je stvorený ako muž a žena. Boh ho ustanovil vo svojom priateľstve. Zo všetkých viditeľných stvorení je jedine človek schopný spoznať a milovať Boha. Je to jediný tvor na zemi, ktorého Boh chcel pre neho samého a jediný je povolaný aby mal poznaním a láskou účasť na Božom živote.
Človek má svoju dôstojnosť. Nie je len niečím, ale je niekým. Je schopný poznať seba samého a byť sám sebe pánom. Dokáže sa slobodne dávať a vstupovať do spoločenstva s inými osobami. 
Boh všetko stvoril pre človeka, ale človek bol stvorený aby Bohu slúžil a miloval ho. Vďaka tomu, že v Bohu máme všetci spoločný pôvod, tvorí ľudstvo jednotu. Z tadiaľ pramení solidarita aj láska, ktorej nás učil Kristus a ktorej nás učí aj Sväté písmo. Ide o lásku pri rozmanitosti osôb, kultúr a národov. Všetci sme si naozaj bratmi a sestrami.
Človek pozostáva z tela a duše. Symbolicky o tom hovorí kniha Genezis v druhej kapitole: „Pán Boh utvoril z hliny človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou.“
Vo Svätom písme znamená duša život, a tiež ľudskú osobu. Ale označuje aj to čo je v človeku najvnútornejšie a najcennejšie. Je to duchovný princíp človeka. Telo je ľudským telo práve preto, že ho oživuje ľudská duša. A celá ľudská osoba je určená na to, aby bola chrámom Ducha Svätého.
Duša je formou tela. To znamená, že vďaka duchovnej duši je telesne, hmotné telo živým a ľudským telom. Duch a hmota nie sú v človeku dve spojené samostatné prirodzenosti. Ale ich spojenie vytvára jedinú prirodzenosť. Cirkev učí, že každú dušu stvoril bezprostredne Boh. Nevytvorili ju rodičia.
Duša je nesmrteľná. Nezaniká, keď sa pri smrti odlúči od tela a znova sa spojí s telom pri konečnom vzkriesení.
Boh chcel rovnosť ah rozdielnosť. A preto človeka, ktorý si je rovný na úrovni všetkých ľudí, stvoril ako muža a ženu. Obaja sú si dokonale rovní no majú špecifické vlastnosti. Muž  a žena majú neodňateľnú dôstojnosť danú Bohom. Boh nie je ani mužom ani ženou. Je čistý duch ale dokonalosti muža a ženy odzrkadľujú čosi z nekonečnej dokonalosti Boha. Sú to dokonalosti otca, matky a manžela.
Obaja sú stvorení jeden pre druhého a Boh chce, aby obaja žili spolu. Boh ich neurobil neúplných, ale ako spoločenstvo osôb. Jeden je pomocníkom druhého a v manželstve ich spája v jedno telo. Dokonca môžu spoločne odovzdávať ľudský život. Jedinečným spôsobom tak spolupracujú na diele Stvoriteľa.
Jedným z poslaní, ktoré človek dostal, je podmaniť si svet. Nejde ale o deštrukciu ale naopak, o starostlivé spravovanie sveta tak, aby prekvital.
Prvý človek bol stvorený ako dobrý a žil v úplnom priateľstve so svojím stvoriteľom a v súlade s celým stvorením, ktoré ho obklopovalo. Tento stav prevýšila iba sláva nového stvorenia v Kristovi. Tento vzťah s Bohom vytváral stav prvotnej spravodlivosti. Celá bytosť človeka bola neporušená a usporiadaná. Nebol opantaný žiadostivosťou tela, mysle a očí. Nebol podrobený zmyselným rozkošiam, nedychtil po pozemských dobrách a netúžil sa presadzovať  proti príkazom rozumu. Sväté písmo ako dôkaz priateľského vzťahu medzi človekom a Stvoriteľom uvádza to, že Boh vsadil človeka do rajskej záhrady, aby ju obrábal a strážil. Práca teda nebola trestom, ale spoluprácou muža a ženy s Bohom na zdokonaľovaní viditeľného stvorenia. No celý tento súlad prvotnej spravodlivosti sa stratil s hriechom našich prarodičov. Boh teda človeka stvoril na svoj obraz a dal mu na starosť celý svet. Človek je predurčený stať sa obrazom Božieho Syna, ktorý sa stal človekom a je obrazom neviditeľného Boha.
 

Autor: por. Mgr. Ľuboslav Farkaš, Foto: Archív - Dátum: 12.02.2013
Hodnotenie:
Čítanosť: 1453


Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu