KKC 946-975

Obrázok k článku

SPOLOČENSTVO  SVÄTÝCH

Výraz spoločenstvo svätých má dva významy: spoločenstvo, čiže spoločná účasť na svätých veciach a spoločenstvo medzi svätými osobami. „Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné“ (Sk 2, 44). Medzi všetkými Božími deťmi je stále spolužitie a trvalé spoločenstvo. V Cirkvi túto vieru vyznávame aj naplno prežívame. Veľkú Božiu rodinu tvoria akoby tri skupiny svätých: svätí v nebi – oslávená Cirkev, duše v očistci – trpiaca Cirkev, kresťania na zemi – putujúca Cirkev.

Spoločenstvo svätých je spolužitie všetkých členov veľkej Božej rodiny: svätých v nebi a duší v očistci s nami, čo ešte žijeme v pozemskom putovaní. Naše spoločenstvo so svätými v nebi spočíva v tom, že si ich uctievame, utiekame sa k ním a napodobňujeme ich príklad. Svätí z neba nám pomáhajú svojím orodovaním. Na Slovensku si osobitne uctievame okrem Panny Márie, svätých Cyrila a Metoda, svätého Gorazda, svätých košických mučeníkov, svätých Andreja - Svorada a Benedikta a našich osobných patrónov, ktorých sme dostali pri krste a birmovaní. Aj so zosnulými, ktorí nás predišli do večnosti so znakom viery, udržujeme spoločenstvo lásky. Pomáhame dušiam v očistci a modlitbami skracujeme ich tresty, ktoré si odpykávajú za hriechy z pozemského života. Spoločenstvo putujúcich pomáhajú upevňovať tri putá: spolupatričnosť, spolucítenie, spoluzodpovednosť.

Spolužitie medzi sebou na zemi uskutočňujeme podľa prikázania lásky: navzájom sa milujeme, vzájomne si pomáhame, znášame ťarchy jeden druhého a ochotne si slúžime.

„Výraz spoločenstvo svätých označuje predovšetkým spoločnú účasť všetkých členov Cirkvi na svätých veciach (sancta), na viere, na sviatostiach, najmä na Eucharistii, na charizmách a na iných duchovných daroch. Pri koreni spoločenstva je láska, ktorá „nie je sebecká“, ale pobáda veriacich, aby mali všetko spoločné, aj vlastné hmotné dobrá a dali ich do služieb tých najchudobnejších. Výraz spoločenstvo svätých označuje aj spoločenstvo medzi svätými osobami (sancti), medzi tými, ktorí sú milosťou spojení s Kristom, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych. Niektorí putujú na zemi; iní skončili tento život a očisťujú sa, a to aj pomocou našich modlitieb. Iní zasa sú už v Božej sláve a orodujú za nás. Všetci spolu tvoria v Kristovi jednu rodinu, Cirkev, na chválu a slávu Najsvätejšej Trojice.“ V Božej rodine jestvuje v prvom rade spoločenstvo duchovných dobier. Týmito dobrami rozumieme dary Božej lásky ponúkané v Kristovi a darované Duchom Svätým - vieru, sviatosti, charizmy, hodnoty pozemského poriadku, ale najviac lásku. Povahou týchto darov nie je len obohacovať jednotlivých členov Cirkvi a ich stvárňovať a posväcovať, ale ich aj vzájomne zjednocovať.

Výrazom spoločenstvo svätých rozumieme aj osoby, ktoré tvoria veľkú rodinu Božích detí. V listoch svätého Pavla apoštola sa výrazom „svätý“, častejšie v množnom čísle „svätí“, jednoducho označuje príslušnosť k spoločenstvu veriacich. Apoštol ho používa ako synonymum slova „učeníci“ alebo „kresťania“: „Pozdravujú vás všetci svätí.“ Teda už nie ste cudzinci ani prišelci, ale ste spoluobčania svätých, aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela. Spoločenstvo medzi členmi Božej rodiny sa prejavuje uskutočňovaním vzájomnej lásky, ktorá je zväzkom dokonalosti! V tomto spoločenstve potom nik z nás totiž nežije pre seba a nik pre seba neumiera. Ak teda trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy a ak vychvaľujú jeden úd, radujú sa s ním všetky údy. K utváraniu spoločenstva jednoty a lásky medzi bratmi a sestrami v Cirkvi najviac prispieva dobrodenie Eucharistie. Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe. Spoločenstvo svätých ako spoločenstvo svätých osôb sa vo viere putujúcej Cirkvi rozumie najmä so zreteľom na spojenie s Cirkvou oslávenou a s Cirkvou trpiacich bratov a sestier v Očistci. Niežeby jestvovali tri Cirkvi, je len jedna, ktorá je Božou rodinou. Božie deti sa v nej nachádzajú v trojakom stave, či postavení. Jedni sú ešte na ceste k Otcovi, putujúci, iní sú už oslávení v nebi, a sú aj takí, čo po skončení pozemského života ešte nevidia Otcovu tvár a sú v stave očisťovania sa. Naši oslávení bratia a sestry nám pomáhajú najmä svojím orodovaním. Lebo tí, čo sú už v nebi, vzhľadom na svoje dôvernejšie spojenie s Kristom, väčšmi posilňujú celú Cirkev vo svätosti. Neprestajne orodujú za nás u Otca, pričom predkladajú zásluhy, ktoré skrze jediného Sprostredkovateľa medzi Bohom a ľuďmi, Ježiša Krista, získali na zemi. Naša krehkosť má teda veľkú oporu v ich bratskej starostlivosti. Svätý Dominik povedal pri svojom odchode z tohto sveta: „Neplačte, budem vám užitočnejší po smrti a budem vám účinnejšie pomáhať, ako v tomto živote.“ Podobne sa vyjadrila aj svätá Terézia: „V nebi sa budem venovať tomu, aby som robila dobro na zemi.“ Svätých si uctievame ako vynikajúcich bratov a sestry preto, že ich sám Boh už oslávil. Naša úcta k nim nie je v rozpore s oslavou Boha, naopak, dokonalejšie nás k nej privádza. Svätí sú pre nás vzorom, ako nasledovať Ježiša Krista a žiť v Božej láske. Sú našimi pomocníkmi, ktorí nás aj príkladom, aj orodovaním spájajú užšie s Kristom, korunou všetkých svätých. Jemu jedinému sa klaniame, pretože je Boží Syn, úcta svätých je len zvelebovaním Božej dobroty a lásky.

Spoločenstvo s oslávenou Cirkvou v nebi je veľkým požehnaním a prínosom pre putujúcich veriacich. V prvom rade sú pre nás vzorom príkladného kresťanského života. Učíme sa od nich nasledovať Ježiša Krista. Ich život, ich čnosti a skutky sú akoby životom napísané Kristovo evanjelium, z ktorého možno čítať a spoznávať samého Ježiša Krista. Osobitným dobrodením uctievania svätých v nebi je ich orodovanie za nás u Nebeského Otca. Sú našimi priateľmi a dobrodincami. Milujú nás a z neba nám pomáhajú svojím orodovaním. Boh ich prosby vždy vypočuje, lebo sú mu milí. Preto sa na nich obraciame v modlitbách a prosíme ich o pomoc a ochranu. Pravá úcta k svätým nespočíva natoľko v množstve vonkajších úkonov, ale skôr vo vrúcnosti našej lásky, ktorou na väčšie dobro naše a Cirkvi hľadáme v styku so svätými príkladmi. Spoločenstvo putujúcej Cirkvi s oslávenou Cirkvou sa najvznešenejším spôsobom uskutočňuje pri slávení posvätnej liturgie. Keď teda slávime eucharistickú obetu, spájame sa v tej najväčšej miere s kultom oslávenej Cirkvi, uctievajúc si vo svätom spoločenstve predovšetkým pamiatku slávnej Márie, vždy Panny, ale aj svätého Jozefa a blažených apoštolov a mučeníkov a všetkých svätých.

Do nášho prežívania viery v spoločenstvo svätých patrí aj pomoc zosnulým. Svojou smrťou naši zosnulí v Kristovi sa neodpojili od Cirkvi, sú v nej a nadobudli v nej. Nachádzajú sa v stave očisťovania za hriechy z pozemského života. Boh im odpustil previnenia, ale zostala im čiastka časných trestov, ktorá im prekáža vidieť Božiu tvár. Toto postavenie zomrelých, ktorí odišli z tohto sveta v milosti, nazývame očistec. Celá putujúca Cirkev ich nosí vo svojom srdci a preukazuje im účinnú lásku svojimi modlitbami, ako o tom svedčí aj liturgia. Pri každej svätej omši si Božie zhromaždenie spomína na zomrelých a odporúča ich do milosrdnej lásky Boha. Putujúca Cirkev veľmi dobre pochopila toto spoločenstvo celého tajomného Tela Ježiša Krista a hneď od prvokresťanských čias si veľmi nábožne uctievala pamiatku zosnulých, a keďže je svätá a spasiteľná myšlienka modliť sa za mŕtvych, aby boli zbavení hriechov, obetovala za nich aj svoje orodovania. Naše prosby za nich nielenže im môžu pomáhať, ale môžu urobiť účinnejším aj ich orodovanie za nás. Pápež Pavol VI. vo Vyznaní viery Božieho ľudu takto hovorí o spoločenstve svätých: „Veríme v spoločenstvo ako vzájomnú pomoc všetkých veriacich v Krista, putujúcich na zemi, zosnulých v záverečnom očisťovaní i blažených v nebi, ktorí všetci spolu tvoria jednu jedinú Cirkev a veríme, že v tomto spoločenstve milosrdnej lásky Boha a svätých sú naše modlitby vždy vyslyšané“.

Preblahoslavená Panna Mária je Matkou Cirkvi, lebo porodila Ježiša, Božieho Syna. Ježiš umierajúci na kríži ju dal učeníkovi za matku. Po nanebovstúpení Pána Ježiša - Mária pomáha svojimi modlitbami prvotnej Cirkvi, aj po svojom nanebovzatí oroduje za nás a je vzorom viery a lásky pre nás všetkých.

Na Pannu Máriu sa obraciame v modlitbách a predsa je veľký rozdiel medzi kultom, ktorý jej preukazujeme a ktorý preukazujeme Bohu a ostatným svätým. Pánu Bohu sa klaniame a vyjadrujeme Mu svoju plnú závislosť a vďačnosť. Svätých si uctievame za ich hrdinské činy a prosíme ich o príhovor. Panne Márii, preto vzdávame najväčšiu úctu spomedzi všetkých svätých lebo je Matkou Božou a Matkou Cirkvi.
Od čias Efezského koncilu (r. 431) nesie Mária titul Bohorodička. Podľa katolíckej viery si Boh vyvolil práve Pannu Máriu, aby bola Matkou jeho Syna. Ako plná milosti je od prvej chvíle svojho počatia celkom uchránená od škvrny dedičného hriechu a cez celý život zostala čistá aj od akéhokoľvek osobného hriechu. Mária je „Božia Matka“, pretože je Matkou večného Božieho Syna, ktorý sa stal človekom a sám je Boh. Panna Mária zostala pannou pri počatí, pannou pri pôrode, po pôrode. Celou svojou bytosťou je služobnica Pána. Panna Mária spolupracovala slobodnou vierou a poslušnosťou na ľudskej spáse. Skrze svoju poslušnosť sa stáva novou Evou. Veríme, že Mária ako Ježišova Matka má u svojho Syna veľké slovo. Preto sa k nej často prihovárame a prosím ju o príhovor u Ježiša Krista. Takýto príhovor sa nazýva orodovaním a preto ju vzývame ako orodovnicu, ochrankyňu, pomocnicu a prostrednicu.


Autor: kpt. Jozef Jáňa, Foto: Archív - Dátum: 21.01.2013
Hodnotenie:
Čítanosť: 1398


Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu