Pastiersky list ordinára OS a OZ SR k Veľkému pôstu a Veľkej noci

PASTIERSKY  LIST 

ORDINÁRA  OZBROJENÝCH SÍL A OZBROJENÝCH ZBOROV
SLOVENSKEJ  REPUBLIKY

K VEĽKEJ  NOCI

2 0 1 2

Vážení priatelia,

opäť Vás chcem každého pozdraviť pri príležitosti blížiaceho sa sviatku Veľkej noci. Rád by som tento pozdrav rozšíril o krátke zamyslenie nad významom udalosti, ktorú na Veľkú noc slávime. Smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, ktoré sú stredobodom kresťanskej Veľkej noci, majú doslova nevyčerpateľný obsah, ktorý možno poznávať z mnohých hľadísk. Jedným z týchto hľadísk je aj téma pokoja, ktorá je Vám ľuďom z ozbrojených zložiek zvlášť blízka.

Temné pozadie

Prečo je potrebná armáda, polícia, väzenstvo, záchranné zbory či práca colníkov? Lebo sa neustále objavujú ľudia, ktorí ohrozujú pokojné spolunažívanie, poriadok a spravodlivosť, lebo na človeka číhajú rozličné nebezpečenstvá. Viete z vlastných skúseností, že zápas proti zlu, jeho zamedzovanie a odstraňovanie jeho následkov – to je sizyfovská robota, s ktorou  nebudeme nikdy hotoví. Zdá sa, že sme sa s týmto faktom aj zmierili, a má to aj pozitívnu stránku: v tejto oblasti nehrozí nezamestnanosť...

Udržiavanie pokoja a spravodlivosti silovými prostriedkami sa však podobá činnosti lekára, ktorý sa snaží znížiť pacientovi vysokú horúčku. Múdry lekár však nezostane iba pri tomto riešení. Predpokladá, že horúčka musí mať nejakú svoju skrytú príčinu v organizme. Robí preto všetko pre jej objavenie pomocou hĺbkových vyšetrení a laboratórnych testov. Až keď objaví a odstráni túto vnútornú príčinu choroby, môže považovať pacienta za zdravého a mimo ohrozenia.

Represia rozličného druhu je často nevyhnutná, aby sa zabránilo vzbĺknutiu ničivých prejavov zla v ľudskej spoločnosti. Represia však ešte nerieši vnútornú príčinu nepokoja, agresivity, nespravodlivosti, násilia a mnohých iných prejavov zla. Ako sa však môžeme dopracovať k duchovným a morálnym príčinám týchto negatívnych javov, ktoré sú skryté kdesi v hĺbke človeka?

Dar vnútorného  uzdravenia

Mozaika na čelnej stene katedrály nášho ordinariátu znázorňuje vzkrieseného Ježiša Krista v okamihu jeho príchodu do večeradla v prvý deň po zmŕtvychvstaní. Túto udalosť opisuje evanjelista Ján v 20. kapitole svojho evanjelia. Jeho prvé slová desiatim apoštolom (chýbal totiž Judáš a Tomáš) zneli: „Pokoj vám!“ Dáva im možnosť presvedčiť sa, že je to ten istý ich Učiteľ, ktorý zomrel na kríži – môžu si pozrieť rany na jeho rukách a na prebodnutom boku. Potom na nich dýchol a povedal: „Prijmite Ducha Svätého.“ Aby sme porozumeli tomuto gestu, treba si pripomenúť opis stvorenia človeka na prvých stránkach Svätého písma. V Knihe Genezis (2, 7) sa píše: „Vtedy Pán, Boh, utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života.“ Týmto obrazom sa vyjadruje nielen oživenie človeka, lež predovšetkým  skutočnosť, že človeku bola daná účasť na živote samého Boha. Prejavovalo sa to súladom medzi ľuďmi, s prírodou i s Bohom. Tento stav človek prežíval ako hlboké šťastie a pokoj. Pod vplyvom navádzania diabla prichádza v človeku k vážnemu narušeniu vzťahu k Bohu, čo malo za následok stratu rovnováhy v medziľudských vzťahoch i s prírodou. Stadiaľto sa odvíja ničivá lavína rozličného zla, s ktorou musíme neustále zápasiť, aby nás celkom nezničila.

Svojou obetou na kríži Boží Syn Ježiš Kristus získal pre nás dar životodarného Božieho Ducha, ktorý bol jeho životným princípom a ktorému bol on za každých okolností verný – aj za cenu prijatia utrpenia a smrti na kríži. Tento Duch, ktorý je osobnou Božou láskou, ho však priviedol nielen k sebaobete za záchranu ľudstva, lež aj k novému životu, ku vzkrieseniu jeho umučeného tela a k účasti na večnom živote Boha.

Keď vzkriesený Pán darúva svoj „dych“ svojim nasledovníkom, tento stvoriteľský Duch v nás spôsobuje vnútorné uzdravenie. Stávame sa schopnými žiť v správnom súlade tak s Bohom, ako i so sebou samými, s druhými ľuďmi i so svetom. Tento dar nebol určený iba pre desiatich apoštolov, lež cez nich pre všetkých ľudí. Ježiš im totiž povedal: „Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené...“

Prijatie tohto daru vzkrieseného Krista vo sviatosti krstu alebo pokánia znamená pre nás uzdravenie v najhlbších hĺbkach našej bytosti. Dôsledkom tohto uzdravenia je správny vzťah voči všetkým a voči všetkému – a teda hlboký pokoj, ktorý nie je nijakou stagnáciou, ale radosťou a šťastím.

Nevyhnutnosť spolupráce

Keď porovnáme s tým, čo bolo povedané, našu každodennú skúsenosť, môžeme byť dosť sklamaní. Veď aj my sme boli pokrstení, možno chodíme aj na spoveď a zrejme aj toľkí ďalší – a predsa nežijeme v nejakom bezproblémovom pokoji, zaznamenávame nerovnováhu v sebe a sme svedkami rozličných zlých prejavov u druhých. Prečo je to tak?

Priblížime si to na malom prirovnaní: stáva sa, že niekto utrpí úraz chrbtice, následkom čoho ochrnie. Dobrý neurochirurg ho zoperuje a podarí sa mu obnoviť funkciu príslušných nervov. Radostne oznámi pacientovi, že je zdravý. Ak by si to pacient vysvetľoval tak, že na druhý deň môže podávať športové výkony na olympiáde, to by bol smutný omyl. Aby sa zdravie, čiže normálne fungovanie nervov, prenieslo do celého tela, je nevyhnutné dlhé mesiace trpezlivo a pod vedením odborníka rehabilitovať. Až potom bude dotyčný prežívať radosť z plného zdravia...

Aj my, ak s vierou prijmeme dar vzkrieseného Krista, sme vnútorne uzdravení, sme schopní žiť v správnych vzťahoch, a to znamená v pokoji a láske, sme v stave rozlišovať dobro od zla a zlo odmietať. Aby sa však táto schopnosť preniesla do našich skutkov, aby sme správne dokázali zvládnuť rozličné situácie – na to tiež potrebujeme vytrvalú rehabilitáciu, ktorá nebude iba niekoľkomesačná, lež doslova celoživotná.

Vzorom duchovne a morálne zdravého človeka je pre nás sám Ježiš Kristus. Máme ho poznávať a inšpirovať sa ním najmä uvažovaním nad jeho skutkami a slovami na stránkach evanjelií. Múdrym a skúseným rehabilitačným učiteľom je pre nás spoločenstvo Cirkvi, vedené Petrovým nástupcom, rímskym pápežom a kolégiom nástupcov apoštolov, biskupov, ktorým Ježiš zveril starostlivosť o všetkých svojich nasledovníkov. Ich spolupracovníkmi sú kňazi – aj naši kňazi ordinariátu, ktorí pôsobia medzi Vami.

Toto všetko sa však neprejaví pozitívne na našom živote bez našej ochotnej a vytrvalej spolupráce. Táto spolupráca s Kristovým Duchom, s darom jeho pokoja, si môže niekedy vyžadovať aj veľké úsilie, ba aj hrdinstvo. V takých situáciách sú nám veľkou pomocou a povzbudením ľudia, čo žili v podobných okolnostiach ako my a dokázali túto vernosť a stali sa víťazmi. Sú to svätí. Jedným z nich  je aj patrón nášho ordinariátu svätý Šebastián. Bol vojakom v armáde rímskeho cisára Diokleciána okolo roku 300. Stal sa kresťanom. Keď cisár začal prenasledovať kresťanov, Šebastián využíval svoje postavenie, aby nevinným kresťanom pomáhal. Napokon sa rozhodol povedať otvorene cisárovi, že koná nespravodlivo, keď dáva mučiť a zabíjať ľudí pre ich vieru. Dôsledkom tejto odvahy a statočnosti bolo odsúdenie Šebastiána na smrť zastrelením šípmi. Preto sú heraldickým symbolom tohto svätca tri skrížené šípy.

Na mozaike v našej katedrále ho vidíme kľačiaceho pred vzkrieseným Pánom, odvíja si vojenskú obuv, aby dal najavo, že prestáva byť cisárovým vojakom a pre vernosť pravde a spravodlivosti – teda pre vernosť Bohu – obetuje svoj život.

Svätci, keďže až do konca svedomito zápasili o vernosť Kristovmu Duchu, sú v plnom pokoji, v plnom spoločenstve s trojjediným Bohom i s tými, čo sú s ním. Súčasne sú našimi bratmi a sestrami a my ich môžeme s dôverou prosiť o ich príhovor u Boha, aby nám vyprosovali silu v našich zápasoch.

Čím bude viac ľudí, ktorí s vierou prijmú dar pokoja od vzkrieseného Krista a budú s ním spolupracovať, tým bude menej narušiteľov pokoja a spravodlivosti v spoločnosti. Veľmi výrazne to dosvedčujú svetové stretnutia kresťanskej mládeže. Na tom vlaňajšom v Madride sa zúčastnilo asi dva milióny mladých z celého sveta – a španielska polícia nemala žiadne problémy s verejným poriadkom.

Vážení priatelia, želám Vám i Vašim blízkym dobrú duchovnú prípravu na slávenie Veľkej noci; veriace stretnutie s ukrižovaným a vzkrieseným Pánom počas bohoslužieb, radosť z jeho vzkriesenia a ochotu prijať jeho dar a vytrvalo s ním spolupracovať.

  Srdečne Vás pozdravuje Váš                            

                                                 + František  Rábek, biskup-ordinár OS a OZ SR