V Ordinariáte OS a OZ SR vstúpili do Veľkého pôstu
- Autor: Mgr. Michaela Porubanová
- Foto: Archív
- Dátum: 06.03.2014
- Zdieľaj Zdieľať na Facebook
Ordinár OS a OZ SR Mons. František Rábek slávením liturgie Popolcovej stredy 5. marca 2014 v Katedrále sv. Šebastiána v Bratislave uviedol spoločenstvo veriacich pôsobiacich v Ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky do obdobia 40 dňového pôstu.
V homílii počas sv. omše ordinár Rábek prítomným kresťanom vysvetlil, v čom spočíva zmysel pôstu a pokánia, odvolávajúc sa na slová pápeža Františka: „Základom každého pôstu má byť láska k blížnym. Keď sa ťažkosti a utrpenie našich bratov stanú pre nás výzvou, vtedy začína skutočná cesta obrátenia. Táto snaha vždy však predpokladá aj určité zriekanie sa. Pretože až vtedy sa stávame skutočnými kresťanmi, keď sa náš postoj služby dokáže stotožniť s nezištným a milosrdným postojom Pána, ktorý «sa stal chudobným, aby sme sa my jeho chudobou obohatili»“. Prítomným veriacim následne udelil znak popola, pripomínajúceho ľudskú pominuteľnosť.
Popolcovou stredou sa v Katolíckej cirkvi, ktorej súčasťou je aj Ordinariát OS a OZ SR, začína pôstne obdobie. Je to čas, kedy sú aj kresťania pôsobiaci v Ozbrojených silách a ozbrojených zboroch SR pozvaní k duchovnej príprave pred slávením Veľkej noci. Na Popolcovú stredu, ktorá je dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu, kňaz alebo diakon robí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“ alebo „Kajajte sa a verte v evanjelium!“.
Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia. V 10. a 11. storočí bol už tento obrad udomácnený v mnohých oblastiach západnej Európy. Koncil v Benevente v roku 1091 ho zaviedol pre celú Cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením na čelo.
V homílii počas sv. omše ordinár Rábek prítomným kresťanom vysvetlil, v čom spočíva zmysel pôstu a pokánia, odvolávajúc sa na slová pápeža Františka: „Základom každého pôstu má byť láska k blížnym. Keď sa ťažkosti a utrpenie našich bratov stanú pre nás výzvou, vtedy začína skutočná cesta obrátenia. Táto snaha vždy však predpokladá aj určité zriekanie sa. Pretože až vtedy sa stávame skutočnými kresťanmi, keď sa náš postoj služby dokáže stotožniť s nezištným a milosrdným postojom Pána, ktorý «sa stal chudobným, aby sme sa my jeho chudobou obohatili»“. Prítomným veriacim následne udelil znak popola, pripomínajúceho ľudskú pominuteľnosť.
Popolcovou stredou sa v Katolíckej cirkvi, ktorej súčasťou je aj Ordinariát OS a OZ SR, začína pôstne obdobie. Je to čas, kedy sú aj kresťania pôsobiaci v Ozbrojených silách a ozbrojených zboroch SR pozvaní k duchovnej príprave pred slávením Veľkej noci. Na Popolcovú stredu, ktorá je dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu, kňaz alebo diakon robí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“ alebo „Kajajte sa a verte v evanjelium!“.
Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia. V 10. a 11. storočí bol už tento obrad udomácnený v mnohých oblastiach západnej Európy. Koncil v Benevente v roku 1091 ho zaviedol pre celú Cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením na čelo.