Adventné zamyslenie.
- Autor: Mons. František Rábek
- Dátum: 02.12.2013
- Zdieľaj Zdieľať na Facebook
Opäť prežívame krásny čas Adventu, naplnený atmosférou očakávania. Čo je však náplňou adventného očakávania ľudí našej doby? Deti čakajú darčeky od Mikuláša a potom od Ježiška. Tí trochu starší a my, dospelí, čakáme tiež rozličné – spravidla oveľa hodnotnejšie darčeky -, ale už bez detskej romantiky. Intenzívna reklama sa snaží sústrediť záujem všetkých na očakávanie vecí. Vianočná udalosť sa používa ako pozlátko a náladová kulisa na kupovanie a konzumovanie...
Ako vzbudiť u našich súčasníkov záujem o očakávanie toho, ktorý príde na konci čias, aby priniesol plnú záchranu a večnú odmenu tým, ktorí v neho verili a svoju vieru vyjadrovali v skutkoch?
Ako ich získať pre radostnú prípravu na oslávenie narodenia Božie Syna, ktorý sa v betlehemskej maštaľke stal pre nás a pre našu spásu človekom?
Zrejme si každý z nás uvedomuje, že toto je naším poslaním v Advente. Nejde tu o to, aby sme sa snažili konkurovať reklame a hypermarketom. Ten, ktorý prišiel na prvé Vianoce, ktorého druhý príchod očakávame a ktorý chce prísť do života každého človeka je bez konkurencie. On nekonečne prevyšuje tú hŕbu vecí v obchodoch či pod stromčekmi. On znamená pre nás nekonečne viac a dáva tak isto nekonečne viac.
Našou úlohou je čo najpravdivejšie ho ľuďom sprostredkovať. Aj slovami. Tie však zďaleka nestačia. Podstatné je svedectvo. Ľudia potrebujú vidieť na živote tých, čo veria v Ježiša Krista, čo ho s radosťou očakávajú to, čo on už teraz dáva: že nás napĺňa hlbokým pokojom a radosťou, silou zvládať problémy a záťaže života, slobodou voči materiálnym hodnotám, vedie nás k láske voči ľuďom, ktorá sa vyjadruje najmä ochotnou službou... Takéto a mnohé ďalšie krásne čnosti sa nedajú povešať na náš vonkajší prejav ako ozdoby na stromček. Môžu z nás iba vyrásť – podobne ako ovocie na strome – z vnútra, ak sme vnútorne spojení s Kristom, ak z neho žijeme ako ratolesti z viniča.
V období Adventu a Vianoc radi ozdobujeme príbytky i ulice rozličnými zoskupeniami svetiel. Ak má byť svetlo viery krásne a príťažlivé, ak má priťahovať k tomu, ktorý je Svetlom sveta, tak nesmieme zostať iba pri našej osobnej snahe. Je nevyhnutné, aby sme sa spájali s tými, ktorí majú rovnakú vieru, aby sme viedli tých, ktorým sme pomohli k osobnému stretnutiu s Kristom a vytvárali z nich živé kresťanské spoločenstvá. Tak sa bude na živote rodín, ale aj menších či väčších skupín veriacich kresťanov odzrkadľovať niečo z toho svetla ale i z toho života, ktorý nám prináša Ježiš Kristus. A mnohí ľudia budú vnímať, že takýto život je nepredstaviteľne väčšou a krajšou hodnotou než to, čo vnucuje zmaterializovaný a konzumný predvianočný zhon.
Želám každému z nás, aby sme vyjadrovali našu „radosť z evanjelia“ (ako znie názov najnovšej exhortácie Svätého Otca Františka) takýmto životom a takouto službou. To bude súčasne najlepší predpoklad radostnej nádeje zameranej na blížiaceho sa Pána.
Ako vzbudiť u našich súčasníkov záujem o očakávanie toho, ktorý príde na konci čias, aby priniesol plnú záchranu a večnú odmenu tým, ktorí v neho verili a svoju vieru vyjadrovali v skutkoch?
Ako ich získať pre radostnú prípravu na oslávenie narodenia Božie Syna, ktorý sa v betlehemskej maštaľke stal pre nás a pre našu spásu človekom?
Zrejme si každý z nás uvedomuje, že toto je naším poslaním v Advente. Nejde tu o to, aby sme sa snažili konkurovať reklame a hypermarketom. Ten, ktorý prišiel na prvé Vianoce, ktorého druhý príchod očakávame a ktorý chce prísť do života každého človeka je bez konkurencie. On nekonečne prevyšuje tú hŕbu vecí v obchodoch či pod stromčekmi. On znamená pre nás nekonečne viac a dáva tak isto nekonečne viac.
Našou úlohou je čo najpravdivejšie ho ľuďom sprostredkovať. Aj slovami. Tie však zďaleka nestačia. Podstatné je svedectvo. Ľudia potrebujú vidieť na živote tých, čo veria v Ježiša Krista, čo ho s radosťou očakávajú to, čo on už teraz dáva: že nás napĺňa hlbokým pokojom a radosťou, silou zvládať problémy a záťaže života, slobodou voči materiálnym hodnotám, vedie nás k láske voči ľuďom, ktorá sa vyjadruje najmä ochotnou službou... Takéto a mnohé ďalšie krásne čnosti sa nedajú povešať na náš vonkajší prejav ako ozdoby na stromček. Môžu z nás iba vyrásť – podobne ako ovocie na strome – z vnútra, ak sme vnútorne spojení s Kristom, ak z neho žijeme ako ratolesti z viniča.
V období Adventu a Vianoc radi ozdobujeme príbytky i ulice rozličnými zoskupeniami svetiel. Ak má byť svetlo viery krásne a príťažlivé, ak má priťahovať k tomu, ktorý je Svetlom sveta, tak nesmieme zostať iba pri našej osobnej snahe. Je nevyhnutné, aby sme sa spájali s tými, ktorí majú rovnakú vieru, aby sme viedli tých, ktorým sme pomohli k osobnému stretnutiu s Kristom a vytvárali z nich živé kresťanské spoločenstvá. Tak sa bude na živote rodín, ale aj menších či väčších skupín veriacich kresťanov odzrkadľovať niečo z toho svetla ale i z toho života, ktorý nám prináša Ježiš Kristus. A mnohí ľudia budú vnímať, že takýto život je nepredstaviteľne väčšou a krajšou hodnotou než to, čo vnucuje zmaterializovaný a konzumný predvianočný zhon.
Želám každému z nás, aby sme vyjadrovali našu „radosť z evanjelia“ (ako znie názov najnovšej exhortácie Svätého Otca Františka) takýmto životom a takouto službou. To bude súčasne najlepší predpoklad radostnej nádeje zameranej na blížiaceho sa Pána.