Generál Maxim: Ak premrháme politickú vôľu na modernizáciu ozbrojených síl, na ďalšiu šancu môžeme čakať desaťročia

Obrázok k článku
Ozbrojené sily Slovenskej republiky oslávia v pondelok 25 rokov svojej samostatnej existencie. Ideálny čas na bilancovanie štvrťstoročných úspechov, no zároveň aj kritického pohľadu na to, čo dnes už mohlo byť úplne inak. Tento blog píšem ako štvorhviezdičkový generál, ktorý za viac ako štyridsať rokov v uniforme prešiel všetkými stupňami velenia až po ten najvyšší. Poznám problémy, s ktorými sa my vojaci denne stretávame a tiež viem, aké to je, ak sa pred vašimi, z profesionálneho pohľadu oprávnenými požiadavkami, zatvárajú nielen oči, ale aj dvere. No tentokrát máme historickú šancu posunúť naše ozbrojené sily vpred tak, aby ich technika zodpovedala bojaschopnej a modernej armáde, ktorej občania dôverujú a spojenci ju považujú za rovnocenného partnera. Svedčí o tom aj Dlhodobý plán rozvoja obrany s dôrazom na výstavbu a rozvoj Ozbrojených síl SR s výhľadom do roku 2030, ktorý je historickým dokumentom z pohľadu investícií a od neho sa budú odvíjať všetky ďalšie modernizačné projekty. Systémovo, teda tak, ako to vojaci potrebujú. Deň, kedy vláda dala súhlas na obstaranie vozidiel 8x8 a 4x4 osobne považujem z pohľadu ozbrojených síl za správu roka 2017. Samozrejme je úžasné, že v tomto roku nám pribudla nová letecká technika, no pozemné sily, bez ohľadu štipky sentimentu, že som bol roky ich súčasťou, potrebujú akútne prezbrojiť. Nie, donekonečna sa jednoducho nedá spoliehať na spojencov, ako chrabrých rytierov. V armáde, tak, ako všade inde, platí zákon, ak chceš brať, musíš vedieť aj dávať. No mechanizovaná brigáda, ktorá má byť súčasťou mozaiky kolektívnej obrany NATO svojich členských štátov, tá mechanizovaná brigáda, ku ktorej sme sa zaviazali ešte v roku 2003 je stále len sľubom. A z tých sa večne žiť nedá…Budem priamy a otvorene napíšem, že by som možno rád mal toľko skúseností z civilu, ako majú niektorí civilisti skúsenosti s ozbrojenými silami. A to napriek tomu, že nikdy neslúžili v uniforme, alebo o tom ako funguje armáda možno len čítali u Hellera v Hlave XXII. Keď som si minulý týždeň prečítal v jednom “nezávislom” denníku, ako sú vojaci nespokojní s vežou Turra 30. Priznám sa, zaskočilo ma to. Novinár sa odvolával na anglický časopis a ako sme u neho už aj my v ozbrojených silách zvyknutí, opäť raz pracoval so zaručenými anonymnými zdrojmi. Ostro sa však voči tomu ohradzujem a ako náčelník generálneho štábu, ktorému onedlho uplynie funkčné obdobie nemám ani ten najmenší dôvod brániť akékoľvek zlé rozhodnutie. Nemal som k tomu dôvod nikdy v minulosti, ani teraz, keď mi končí mandát, pretože ako profesionálny vojak telom a dušou nemám dôvod brániť zlé rozhodnutia. Lenže ono v tomto prípade rozhodne zlým nie je. Veža Turra 30 bola zavedená do Ozbrojených síl SR ešte v roku 2015 na základe úspešných vojskových skúšok. Počas vojskových skúšok a ani v poslednej dobe sme k nej nezaznamenali nedostatok, o ktorom sa článok zmieňuje. Veď napokon kritické hlasy zo strany vojakov, či odbornej verejnosti neboli počuť v čase jej zavádzania a ani vtedy, keď sa rozhodnutím vlády uvažovalo o zakúpení vozidiel Scipio. Dnes sa však niekto rozhodol, že veža je zlá a túto tému bude živiť až kým vojakov neoberie o najväčšiu a najreálnejšiu šancu na modernizáciu ich techniky v histórii. A v konečnom dôsledku tak každého jedného občana Slovenskej republiky, čiže aj seba o to, aby  bezpečnosť bola garantovaná nielen vycvičeným personálom, ale aj technikou na úrovni 21. storočia. Za viac ako 40 rokov, ktoré som venoval práci v ozbrojených silách si z vlastných skúseností dovolím zhodnotiť, že ak premrhráme politickú vôľu na modernizáciu, na ďalšiu šancu môžeme čakať desaťročia…a to už môžeme počítať s nepredstaviteľnými a nenapraviteľnými škodami…

Autor: , Foto: MO SR - ilustračné - Dátum: 29.12.2017
Hodnotenie:
Čítanosť: 122


Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu