História
V Armáde SR (od 1. 7. 2002 OS SR) od jej vzniku prebiehal transformačný a reformný proces, ovplyvnený najmä vnútropolitickým vývojom, zmeneným medzinárodným vojensko-politickým prostredím, ekonomickými možnosťami štátu a v neposlednom rade snahou o začlenenie SR do západoeurópskych a atlantických vojenských a politických štruktúr.
Hlavnou úlohou OS SR je zaručovať obranu SR a bezpečnosť štátu pred vonkajším ozbrojeným napadnutím cudzou mocou, ako aj plniť záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná. Popri tom sa podieľajú na zachovávaní verejného poriadku, zvrchovanosti, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc SR, na plnení úloh v čase výnimočného alebo núdzového stavu a pri odstraňovaní jeho následkov a na plnení úloh v zahraničí pri humanitárnej pomoci, vo vojenských a mierových pozorovateľských misiách medzinárodných organizácií alebo v rámci vojenských cvičení.
Civilné riadenie OS je zaručené Ústavou SR a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré zverujú právomoc riadiť OS do pôsobnosti civilných ústavných orgánov SR. Hlavným veliteľom OS SR je prezident SR. Velenie OS odborne, organizačne a technicky zabezpečuje GŠ OS SR. Na jeho čele je náčelník GŠ. Od zriadenia GŠ, 1. 9. 1994, bol jeho náčelníkom generálplukovník Ing. Jozef Tuchyňa. Dňa 19. 8. 1998 ho vo funkcii vystriedal generálmajor Ing. Marián Mikluš, ktorý v nej pôsobil do 4. 12. 1998. V období od 4. 12. 1998 do 20. 12. 2004 funkciu náčelníka GŠ (Armády SR) OS SR vykonával generál Ing. Milan Cerovský a po jeho odchode do zálohy bol do tejto funkcie menovaný generálmajor Ing. Ľubomír Bulík, CSc.
Postupnou realizáciou reformy Ozbrojené sily SR boli zložené z pozemných síl s veliteľstvom v Trenčíne, vzdušných síl s veliteľstvom vo Zvolene a síl výcviku a podpory s veliteľstvom v Trenčíne. V júni 2006 bol zrušený Úrad vojenského zdravotníctva MO SR a od 1. júla 2006 bolo zriadené vojenské zdravotníctvo s veliteľstvom v Ružomberku, ako ďalšia zložka ozbrojených síl. Podľa operačného predurčenia ozbrojené sily sa delili na reakčné sily a hlavné obranné sily. Pozemné sily boli postupne členené do dvoch mechanizovaných brigád, delostreleckej brigády a práporu okamžitej reakcie, do prvkov bojovej podpory, bojového zabezpečenia a výcvikových základní. Jadro bojového potenciálu pozemných síl tvorili mechanizované brigády (vyzbrojené BVP-1, BVP-2, tankami T-72 a T-55) a delostrelecká brigáda so samohybnými a ťahanými delostreleckými systémami.
V zložení vzdušných síl zo štyroch LZ postupne zostali len tri. PLRV bolo sústredené do troch plrb, následne do jednej. Do zostavy vzdušných síl patrili aj ďalšie jednotky, ktoré sa postupne pretransformovali do bvrps.
Sily výcviku a podpory majú v podriadenosti Veliteľstvo výcviku v Martine, Veliteľstvo logistiky v Trenčíne, Spojovacie veliteľstvo v Novom Meste nad Váhom, od 1. 12. 2007 v Trenčíne a Veliteľstvo posádky Bratislava.
V podriadenosti uvedených veliteľstiev sú okrem iných útvarov a zariadení aj nové inštitúcie v OS SR, základná výcviková škola, odborné výcvikové školy, Poddôstojnícka akadémia v Martine a vojenské výcvikové priestory. Okrem týchto zložiek sa na plnení úloh ozbrojených síl podieľajú aj vojenské školy, vojenské súdy, vojenské prokuratúry, vojenské spravodajstvo, vyššie vojenské správy, územné vojenské správy a ďalšie organizácie zriadené MO.
Autor: VHÚ - Imrich Purdek
