Mikuláš pri mínovom poli

Pokiaľ je príznakom dokonalosti zmysel pre detail, môžu si viacerí dôstojníci na Slovensku pripísať na svoje konto ďalší plusový bod za to, ako sa dokážu postarať o dobrú náladu medzi vojakmi v Iraku. Nikto nemôže pochybovať o tom, že v kolektíve plnom zrelých mužov by doma so sladkosťami nepochodili. Ak je ale balíček sladkostí z domova spestrením pre život ľudí, ktorým pripomenie krásu zľudovelých kresťanských zvykov, je to úplne niečo iné.

Dobrá nálada však pri príležitosti Mikuláša nebola šírená iba medzi slovenskými ženistami. Už pred siedmou hodinou ráno Mikuláš, čert a anjel doslova vyrazili dych desiatkam vojakov v jedálni základne v Hille. O hodinu neskôr dorazila táto trojica do Babylonu. Aj keď sa veliteľ divízie bude musieť zamyslieť nad tým, prečo sa mu neušiel balíček sladkostí, ale iba cukrík, nič mu nebránilo, aby so svojim zástupcom nevyfotografoval s čertovými vidlami v rukách. Zástupca veliteľa divízie zas prevzal na okamih biskupskú palicu od Mikuláša.

Keďže úlohy skombinovať povinné nosenie s prostriedkami individuálnej ochrany s povinnou mikulášskou výbavou sa naša trojica zhostila absolútne skvele, mohol po zastávke na veliteľstve mnohonárodnej divízie vyraziť konvoj dobrej nálady smerom na Karbalu.

"Ako to, že vám sem prenikli tri cudzie osoby," sfúkol hneď na úvod zastavenia medzi našimi odmínovačmi svojho podriadeného veliteľ slovenského kontingentu podplukovník Ondřej Novosad. "To nie je vôbec...," nestihol dopovedať nadporučík a už ho čert vidlami naberal.

Našťastie, všetci slovenskí ženisti poslúchajú. Balíček sa ušiel každému. Dokonca aj prvému slovenskému pacientovi v poľskej vojenskej nemocnice v Karbale. Verme, že seknutie v krížoch dolieči čo najskôr. Pokiaľ ho ale v nemocnici nedržia skôr úsmevy sestričiek.