Nepoznané Vianoce

Vianoce, ktoré drvivá väčšina občanov Slovenskej republiky nepozná. Ako na Cypre či v Kosove a ešte v ďalších krajinách nepokojného sveta, tak aj v Iraku si desiatky príslušníkov ozbrojených síl SR pripomenuli najkrajšie sviatky roka.

Vianoce boli samozrejme iné ako doma. Veď kto by vo svojej obývačke robil, aj keď nie úplne formálny nástup, aby poďakoval vojakom za robotu, poprial im šťastné Vianoce a rozdával im odznaky jednotky, ktoré si vojaci môžu zavesiť na gombík na vrecku poľnej rovnošaty. Šťastný úsmev detí, bozk od manželky alebo priateľky ešte žiaden veliteľ nedokázal nahradiť. Takže pred švrtou popoludní šťastné a veselé od veliteľa kontingentu, veliteľa roty, kamarátov. Samozrejme, kto chcel, mohol obdarovať kohokoľvek. No najmilšími darčekmi sa stali listy z domova. Bola ich doslova plná priehršť. Asi nie náhodou tentokrát ich cesta cez Poľsko bola rýchlejšia ako obyčajne.

A potom taká vojenská klasika. V jedálni niekoľko druhov rýb, prílohy, zelenina. Oproti Slovákom a trebárs aj Poliakom a Maďarom, pre väčšinu národov kresťanského sveta začínaju Vianoce polnočnou omšou a hodovanie štartuje až na Prvý sviatok vianočný.

Polnočná omša sa vzhľadoma na to, že vojenský duchovný mussel "odrotovať" viacero táborov, konala pre Slovákov a Poliakov v tábore Charlie v Hille už o desiatej večer. Svaitočný čas vyplnila súťaž počítačovej zručnosti, šachový turnaj, video a najmä telefonovanie domov. Našťastie mesiace, keď sa chodilo telefonovať hromadne do Babylonu, sú už minulosťou. Skutočné vianočné hodovanie pripravili kuchári na 25. decembra, keď sa stoly prehli pod váhou pečených moriek, ovocia a všetkého možného, vrátane sladkostí a drobných karnevalových hračiek.