- Dátum: 18.02.2013
- Dĺžka: 2.53 min.
- Veľkosť súboru: 2.64 MB
Moderátor:
"Určite ste mnohí z vás videli film Pred bránami nepriateľa. Hlavný hrdina, pilot havarovanej stíhačky sa v neznámom teréne snaží uniknúť všadeprítomným ozbrojencom. Obdobnú situáciu si v uplynulých dňoch na vlastnej koži vyskúšali osádky vrtuľníkov prešovského vrtuľníkového krídla generála Jána Ambruša. Do romantického kraja pri Čiernom Váhu sa za nimi vybral Miro MINÁR. Ešte predtým než s vojakmi absolvoval niekoľkokilometrový pochod ťažkým terénom oslovil jedného z organizátorov výcviku majora Róberta GREXU."
Miroslav MINÁR:
"My sme krátko predtým než sme sa dostali až na toto stanovište, kde už teda vidíme, že piloti sa pokúšajú založiť si oheň a snažia sa niečo si aj pripraviť. To znamená, vidím tu, že majú pstruha, tam vidím poľného zajaca. Pán GREXA, čo je vlastne zmyslom tohto výcviku a jeho podstatou?"
Róbert GREXA:
"Zopakovať si nejaké tie základné spôsoby prípravy jedál v teréne len z tých zdrojov, ktoré nájdeme v okolí. Máme pri sebe počas letu na palube len nôž, nejaké tie padákové šnúry. Takže len toto môžeme využiť, musíme si vedieť urobiť nejakú pascu na zver, vyloviť nejaké tie ryby a poprípade pripraviť stravu z rastlín, ktoré nájdeme v okolí."
Miroslav MINÁR:
"Tento výcvik organizujete v podstate v každom ročnom období, prečo je dôležitý pre pilotov?"
Róbert GREXA:
"Z toho dôvodu, že ak sa dostane posádka do situácie, že musí si zabezpečiť potravu na niekoľko dní, dokiaľ by bola dohľadaná v prípade neprístupného terénu pozemnou pátracou záchrannou službou, tak musí si zabezpečiť vlastne všetky prostriedky na to, aby mohla prežiť."
Miroslav MINÁR:
"Samozrejme takáto situácia je menej pravdepodobná ale môže sa stať, samozrejme aj pri plnení cvičných úloh alebo pri záchranných prácach, napríklad aj v možnom nasadení na zahraničnej mierovej misii alebo vojnovej operácii, že sa pilot dostane do núdze. Čo je podľa vás také najdôležitejšie a najpodstatnejšie, aby teda jednak sa dostal z tejto situácie a letecká záchranná pátracia služba ho zachránila."
Róbert GREXA:
"Štatistiky vždy hovoria o tom, že prežije ten, kto urobí preto maximum, aby prežil. Takže z tohto hľadiska, podľa mňa je najdôležitejšia tímová práca a snaha všetkých o to, aby si pomohli navzájom. Vždy sa môže stať aj to, že niekto z posádky bude ranený. Tam tá súhra posádky a toho zvyšku tých zdravých, aby dopomohla tomu ranenému je tiež tak isto veľmi dôležitá."
Miroslav MINÁR:
"No ja sa teraz pokúsim v tomto takmer metrovom snehu dostať sa sem hore pod skalu, kde je také závetrie a práve piloti sa pokúšajú založiť si oheň. No vidím, že ohník horí, ako sa vám to podarilo?"
Pilot:
"Pomocou kresadla a pomocou odličovacieho tampónu. Nemusí to byť tampón, môže to byť obväz, hocijaká mäkká tkanina, kedy sa pomocou kresadla najprv našúcha troška uhlíkov a potom jedným, dvoma škrtnutiami sa to dá, začne to horieť, potom prikladáme na to suchú trávu, malé konáriky, aby sa nám ten oheň už klasicky rozhorel potom."
Miroslav MINÁR:
"Existujú ešte aj iné možnosti, ktoré ste používali pri tomto výcviku?"
Pilot:
"Používali sme aj pušný prach, ktorý sme zapaľovali pomocou rozpáleného drôtu, respektíve používame ešte hypermangán zmiešaný s glycerínom."
Miroslav MINÁR:
"Vidím, tam dolu už ďalšia partia chystá niečo pod zub. Čo to bude dnes?"
Pilot:
"Máme pstruhy nachystané a zajaca."
M. MINÁR:
"Toto je skoro taký nehostinný kraj, sme síce blízko bystriny, čiže pstruh áno, zajaca zrejme ste ulovili na nejakú pascu?"
Pilot:
"Áno, áno na pascu."
M. MINÁR:
"Čo myslíme, čo by sa tu dalo ešte uloviť, tak aby... Je dosť možné, že tu nebudete iba deň ale možnože niekoľko dní."
Pilot:
"Dala by sa poprípade do oka aj srna chytiť, ale ja si myslím, že by sme to nepotrebovali, čo sa týka ako tej záchrany, že by nás dovtedy našli."
"Určite ste mnohí z vás videli film Pred bránami nepriateľa. Hlavný hrdina, pilot havarovanej stíhačky sa v neznámom teréne snaží uniknúť všadeprítomným ozbrojencom. Obdobnú situáciu si v uplynulých dňoch na vlastnej koži vyskúšali osádky vrtuľníkov prešovského vrtuľníkového krídla generála Jána Ambruša. Do romantického kraja pri Čiernom Váhu sa za nimi vybral Miro MINÁR. Ešte predtým než s vojakmi absolvoval niekoľkokilometrový pochod ťažkým terénom oslovil jedného z organizátorov výcviku majora Róberta GREXU."
Miroslav MINÁR:
"My sme krátko predtým než sme sa dostali až na toto stanovište, kde už teda vidíme, že piloti sa pokúšajú založiť si oheň a snažia sa niečo si aj pripraviť. To znamená, vidím tu, že majú pstruha, tam vidím poľného zajaca. Pán GREXA, čo je vlastne zmyslom tohto výcviku a jeho podstatou?"
Róbert GREXA:
"Zopakovať si nejaké tie základné spôsoby prípravy jedál v teréne len z tých zdrojov, ktoré nájdeme v okolí. Máme pri sebe počas letu na palube len nôž, nejaké tie padákové šnúry. Takže len toto môžeme využiť, musíme si vedieť urobiť nejakú pascu na zver, vyloviť nejaké tie ryby a poprípade pripraviť stravu z rastlín, ktoré nájdeme v okolí."
Miroslav MINÁR:
"Tento výcvik organizujete v podstate v každom ročnom období, prečo je dôležitý pre pilotov?"
Róbert GREXA:
"Z toho dôvodu, že ak sa dostane posádka do situácie, že musí si zabezpečiť potravu na niekoľko dní, dokiaľ by bola dohľadaná v prípade neprístupného terénu pozemnou pátracou záchrannou službou, tak musí si zabezpečiť vlastne všetky prostriedky na to, aby mohla prežiť."
Miroslav MINÁR:
"Samozrejme takáto situácia je menej pravdepodobná ale môže sa stať, samozrejme aj pri plnení cvičných úloh alebo pri záchranných prácach, napríklad aj v možnom nasadení na zahraničnej mierovej misii alebo vojnovej operácii, že sa pilot dostane do núdze. Čo je podľa vás také najdôležitejšie a najpodstatnejšie, aby teda jednak sa dostal z tejto situácie a letecká záchranná pátracia služba ho zachránila."
Róbert GREXA:
"Štatistiky vždy hovoria o tom, že prežije ten, kto urobí preto maximum, aby prežil. Takže z tohto hľadiska, podľa mňa je najdôležitejšia tímová práca a snaha všetkých o to, aby si pomohli navzájom. Vždy sa môže stať aj to, že niekto z posádky bude ranený. Tam tá súhra posádky a toho zvyšku tých zdravých, aby dopomohla tomu ranenému je tiež tak isto veľmi dôležitá."
Miroslav MINÁR:
"No ja sa teraz pokúsim v tomto takmer metrovom snehu dostať sa sem hore pod skalu, kde je také závetrie a práve piloti sa pokúšajú založiť si oheň. No vidím, že ohník horí, ako sa vám to podarilo?"
Pilot:
"Pomocou kresadla a pomocou odličovacieho tampónu. Nemusí to byť tampón, môže to byť obväz, hocijaká mäkká tkanina, kedy sa pomocou kresadla najprv našúcha troška uhlíkov a potom jedným, dvoma škrtnutiami sa to dá, začne to horieť, potom prikladáme na to suchú trávu, malé konáriky, aby sa nám ten oheň už klasicky rozhorel potom."
Miroslav MINÁR:
"Existujú ešte aj iné možnosti, ktoré ste používali pri tomto výcviku?"
Pilot:
"Používali sme aj pušný prach, ktorý sme zapaľovali pomocou rozpáleného drôtu, respektíve používame ešte hypermangán zmiešaný s glycerínom."
Miroslav MINÁR:
"Vidím, tam dolu už ďalšia partia chystá niečo pod zub. Čo to bude dnes?"
Pilot:
"Máme pstruhy nachystané a zajaca."
M. MINÁR:
"Toto je skoro taký nehostinný kraj, sme síce blízko bystriny, čiže pstruh áno, zajaca zrejme ste ulovili na nejakú pascu?"
Pilot:
"Áno, áno na pascu."
M. MINÁR:
"Čo myslíme, čo by sa tu dalo ešte uloviť, tak aby... Je dosť možné, že tu nebudete iba deň ale možnože niekoľko dní."
Pilot:
"Dala by sa poprípade do oka aj srna chytiť, ale ja si myslím, že by sme to nepotrebovali, čo sa týka ako tej záchrany, že by nás dovtedy našli."
