- Dátum: 07.10.2014
- Dĺžka: 4.49 min.
- Veľkosť súboru: 4.4 MB
Moderátorka:
"Príbehy stoviek bojovníkov legendárneho 1. Československého armádneho zboru generála Ludvíka Svobodu mali spoločný osud. Odvelenie zo Slovenska k rýchlej divízii na Kaukaz, prechod k Červenej armáde, vstup do Československej jednotky, boje na Dukle a oslobodzovanie Slovenska. Takto sa odvíjala aj bojová púť brigádneho generála Jána Iľanovského, rodáka zo Závažnej Poruby v okrese Liptovský Mikuláš. Viac povie Miroslav Minár."
Miroslav Minár, redaktor:
"Ján Iľanovský má dnes 92 rokov. Do Slovenskej armády bol odvelený 1. októbra 1942. Dostal sa na Kaukaz, kde ako mnohí vojaci aj on prebehol k Červenej armáde. Pri Melitopoli bol zranený a asi to sa mu stalo osudným. V tamojšej nemocnici sa totiž dozvedel, že v Jehremove(?) sa formuje československá jednotka. Oznámil mu to osobne Marek Čulen."
Brigádny generál Ján Iľanovský:
"Za 14 dní pobytu prišiel a hovorí, je možnosť za štyri dni prechodiť .... Tak potom sme sa dohovorili a hovorili sme, no ak je to možné, tak nebudeme ani deň tuná. No a s touto armádou som potom žil u 1. Československého armádneho zboru. Robil som najprv ako paradesantný kurz. Päť zoskokov, to bola prvá trieda. No a potom u protitankového oddielu, aj to bol môj kmeňový útvar, ale potom ma preložili, lebo tam boli kanóny 122-ky, mínomety a protitankové oddiely tie sa spúšťali padákmi. 324 štvorcových metrov to bolo. To som vtedy veľmi vážil a pochopil, že ako sme mohli vycvičiť 4-tisíc vojakov. Veď to boli chlapci od sústruhu, od poľnohospodárstva. No to bolo niečo úžasné."
Miroslav Minár:
"Keď sa v armádnom zbore dozvedeli, že na Slovensku vypuklo povstanie, všetci chceli byť čím skôr doma. Nestalo sa tak hneď, paradesantná brigáda bola nasadená do bojov v Karpatsko-duklianskej operácii. V Poľsku bol Ján Iľanovský zranený. Po doliečení pôsobil na krátko v Partizánskej brigáde veliteľa Jegorova a po oslobodení Liptovského Mikuláša sa opäť hlásil u armádneho zboru. Na svojho veliteľa armádneho generála Ludvíka Svobodu spomína."
Ján Iľanovský:
"Keď sme bojovali pri Liptovskom Mikuláši tak ja som robil na štábe u majora Sedláčka. To bol spravodajský dôstojník zboru. No a ma využíval preto, že som mal ako z práce v Slovenskom národnom povstaní, mal som všetky prostriedky, ktoré ma určovali, že som mohol vstúpiť do každého na Liptove. Od Popradu po Ľubochňu som mal paserschein od náčelníka, teda od sekretára deutsche partaje a Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany. Čiže mal som voľný priechod, preto ma využíval, tie prechody z našej strany do nepriateľského Liptovského Mikuláša. Hľadal ho Konev a generál Svoboda to bol človek, ktorý nesedel na stoličke na štábe, ale vždycky aspoň dva razy v mesiaci musel prísť osobne na predný okraj a tam tú situáciu si overoval. Či sme zbabelí, či nechceme bojovať, lebo je koniec vojny. Ale kto vedel v marci, vo februári, že 9. mája v Prahe skončí vojna. No a dosť na tom, že ten major Sedláček mi zavolal a hovorí, Honzíku musíš hľadať a nájsť Svobodu. Lebo keď ho stretneš, tak povedz, že musí sa spojiť s Konevom. V drevenom kostole v Smrečanoch. Tam som zašiel, tam bol, už bol generál. No a som hovoril, že pán generál je prúšvih, máte volať ihneď Koneva. A hovoril. Preboha, čo som urobil? No a dosť na tom, tak hovorí. Ďakujem. Mne poďakoval, vtedy rotnému. A hovorí. No počkaj, ale keď je to tak súrne, tak o čo ide? A ja hovorím, no asi ste povýšili. Hovorí, veď som veliteľ zboru. Ale potom hovoril, že ste nie už zboru, ale už ste minister národnej obrany novej vlády Košickej."
Miroslav Minár:
"V mene všetkých žijúcich veteránov Karpatsko-duklianskej operácie splatil brigádny generál Ján Iľanovský dlh voči svojim spolubojovníkom, ktorí v operácii zahynuli. Včera v sprievode prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku a ministra obrany Martina Glváča odhalil na Dukle Sochu československého vojaka. Bol to pre neho výnimočný deň."
Ján Iľanovský:
"No tak ja som poprosil deti, lebo som týždeň po zápale pľúc a podhrudnice. Hovorím, čo poviete na to, keď som sa prihlásil na Duklu. Splnil sa mi môj sen, ja som nikdy nepovedal nie. Nesnažil som sa obabrať, oklamať veliteľa, povedal som pravdu, i keď to bolo tvrdé, ale mali ma radi oni a tým pádom som aj ja mal ich rád. Splnil som úlohy a mňa to tešilo, že som mohol zahlásiť kapitánovi Pazderkovi, môjmu veliteľovi, že pán kapitán, úloha splnená, buďte spokojný."
Moderátorka:
"Presne takto by dnes brigádny generál Ján Iľanovský podal hlásenie aj svojim padlým spolubojovníkom na Dukle. Socha československého vojaka bude opäť držať nad ich pamiatkou čestnú a večnú stráž."
"Príbehy stoviek bojovníkov legendárneho 1. Československého armádneho zboru generála Ludvíka Svobodu mali spoločný osud. Odvelenie zo Slovenska k rýchlej divízii na Kaukaz, prechod k Červenej armáde, vstup do Československej jednotky, boje na Dukle a oslobodzovanie Slovenska. Takto sa odvíjala aj bojová púť brigádneho generála Jána Iľanovského, rodáka zo Závažnej Poruby v okrese Liptovský Mikuláš. Viac povie Miroslav Minár."
Miroslav Minár, redaktor:
"Ján Iľanovský má dnes 92 rokov. Do Slovenskej armády bol odvelený 1. októbra 1942. Dostal sa na Kaukaz, kde ako mnohí vojaci aj on prebehol k Červenej armáde. Pri Melitopoli bol zranený a asi to sa mu stalo osudným. V tamojšej nemocnici sa totiž dozvedel, že v Jehremove(?) sa formuje československá jednotka. Oznámil mu to osobne Marek Čulen."
Brigádny generál Ján Iľanovský:
"Za 14 dní pobytu prišiel a hovorí, je možnosť za štyri dni prechodiť .... Tak potom sme sa dohovorili a hovorili sme, no ak je to možné, tak nebudeme ani deň tuná. No a s touto armádou som potom žil u 1. Československého armádneho zboru. Robil som najprv ako paradesantný kurz. Päť zoskokov, to bola prvá trieda. No a potom u protitankového oddielu, aj to bol môj kmeňový útvar, ale potom ma preložili, lebo tam boli kanóny 122-ky, mínomety a protitankové oddiely tie sa spúšťali padákmi. 324 štvorcových metrov to bolo. To som vtedy veľmi vážil a pochopil, že ako sme mohli vycvičiť 4-tisíc vojakov. Veď to boli chlapci od sústruhu, od poľnohospodárstva. No to bolo niečo úžasné."
Miroslav Minár:
"Keď sa v armádnom zbore dozvedeli, že na Slovensku vypuklo povstanie, všetci chceli byť čím skôr doma. Nestalo sa tak hneď, paradesantná brigáda bola nasadená do bojov v Karpatsko-duklianskej operácii. V Poľsku bol Ján Iľanovský zranený. Po doliečení pôsobil na krátko v Partizánskej brigáde veliteľa Jegorova a po oslobodení Liptovského Mikuláša sa opäť hlásil u armádneho zboru. Na svojho veliteľa armádneho generála Ludvíka Svobodu spomína."
Ján Iľanovský:
"Keď sme bojovali pri Liptovskom Mikuláši tak ja som robil na štábe u majora Sedláčka. To bol spravodajský dôstojník zboru. No a ma využíval preto, že som mal ako z práce v Slovenskom národnom povstaní, mal som všetky prostriedky, ktoré ma určovali, že som mohol vstúpiť do každého na Liptove. Od Popradu po Ľubochňu som mal paserschein od náčelníka, teda od sekretára deutsche partaje a Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany. Čiže mal som voľný priechod, preto ma využíval, tie prechody z našej strany do nepriateľského Liptovského Mikuláša. Hľadal ho Konev a generál Svoboda to bol človek, ktorý nesedel na stoličke na štábe, ale vždycky aspoň dva razy v mesiaci musel prísť osobne na predný okraj a tam tú situáciu si overoval. Či sme zbabelí, či nechceme bojovať, lebo je koniec vojny. Ale kto vedel v marci, vo februári, že 9. mája v Prahe skončí vojna. No a dosť na tom, že ten major Sedláček mi zavolal a hovorí, Honzíku musíš hľadať a nájsť Svobodu. Lebo keď ho stretneš, tak povedz, že musí sa spojiť s Konevom. V drevenom kostole v Smrečanoch. Tam som zašiel, tam bol, už bol generál. No a som hovoril, že pán generál je prúšvih, máte volať ihneď Koneva. A hovoril. Preboha, čo som urobil? No a dosť na tom, tak hovorí. Ďakujem. Mne poďakoval, vtedy rotnému. A hovorí. No počkaj, ale keď je to tak súrne, tak o čo ide? A ja hovorím, no asi ste povýšili. Hovorí, veď som veliteľ zboru. Ale potom hovoril, že ste nie už zboru, ale už ste minister národnej obrany novej vlády Košickej."
Miroslav Minár:
"V mene všetkých žijúcich veteránov Karpatsko-duklianskej operácie splatil brigádny generál Ján Iľanovský dlh voči svojim spolubojovníkom, ktorí v operácii zahynuli. Včera v sprievode prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku a ministra obrany Martina Glváča odhalil na Dukle Sochu československého vojaka. Bol to pre neho výnimočný deň."
Ján Iľanovský:
"No tak ja som poprosil deti, lebo som týždeň po zápale pľúc a podhrudnice. Hovorím, čo poviete na to, keď som sa prihlásil na Duklu. Splnil sa mi môj sen, ja som nikdy nepovedal nie. Nesnažil som sa obabrať, oklamať veliteľa, povedal som pravdu, i keď to bolo tvrdé, ale mali ma radi oni a tým pádom som aj ja mal ich rád. Splnil som úlohy a mňa to tešilo, že som mohol zahlásiť kapitánovi Pazderkovi, môjmu veliteľovi, že pán kapitán, úloha splnená, buďte spokojný."
Moderátorka:
"Presne takto by dnes brigádny generál Ján Iľanovský podal hlásenie aj svojim padlým spolubojovníkom na Dukle. Socha československého vojaka bude opäť držať nad ich pamiatkou čestnú a večnú stráž."
