- Dátum: 17.10.2014
- Dĺžka: 3:10 min.
- Veľkosť súboru: 2.9 MB
Moderátor:
"Pred 46 rokmi, 16. októbra 1968 sa na dlhých 23 rokov rozhodlo o dočasnom pobyte sovietskych vojsk v Československu. Najznámejšími sovietskymi vojenskými posádkami na našom území regiónu boli Sliač, Zvolen, Lešť a Ružomberok. Posledný vojak opustil Československo 21. júna 1991. Bol ním generál Eduard Vorobjev. V auguste 1968 prišiel k nám na nechcenú návštevu v hodnosti kapitán. Na udalosti súvisiace s odsunom si pri mikrofóne Miroslava Minára zaspomínal priamy aktér tejto operácie generálmajor Svetozár Naďovič."
Miroslav Minár, redaktor:
"Pán generál, boli ste pri tom, tie spomienky sú ešte stále živé, aj keď to je už niekoľko rokov."
Generálmajor Svetozár Naďovič:
"Som nesmierne hrdý na to, že som to bol ja, ktorý bol poverený funkciou náčelníka správy, ktorá má zabezpečiť odsun. Zmeny, ktoré nastali v celom spoločenskom systéme boli trvalé. Musela Československá, vtedy ešte socialistická republika, splniť jednu vážnu strategickú úlohu, a tou bolo odsun sovietskych vojsk z Československa. A tento odsun do posledného vojaka a do posledného kusu techniky, lebo rozhovory o odsune sovietskych vojsk začali už hneď ešte za Adamcovej vlády. Spomínam si, minister zahraničných vecí bol ešte Johanides. Vtedy sa hovorilo, že ten odsun by mal byť vykonaný na základe dohovorov o znížení konvenčných síl v Európe. A keď aj Sovietsky zväz vyhlásil, že vstup piatich vojsk Varšavskej zmluvy do Československa bol fraglantným porušením medzinárodného práva, už nič nebránilo, aby už Čalfova vláda, minister Dienstbier a vôbec celý kabinet povedali, táto zmluva, ktorá bola uzavretá o "dočasnom pobyte sovietskych vojsk" 16. októbra je od samého začiatku nulitná a sovietske vojská musia opustiť Československo do posledného vojaka a do posledného kusu techniky."
Miroslav Minár:
"Tento proces zároveň prebiehal aj v Maďarsku, aj v bývalej Nemeckej demokratickej republike."
Svetozár Naďovič:
"Tieto rozhovory začali skutočne prebiehať u nás ako prvé a aj dohoda, ktorú sme so Sovietskym zväzom podpísali, začínal odchod sovietskych vojsk v troch etapách 26. februára. Ešte vtedy Maďarsko neopúšťali sovietske vojská, ale máte pravdu v tom, že aj po nás tieto rozhovory začali, preto lebo, keď som hovoril s mnohými generálmi sovietskymi, s ktorými som riešil otázky odsunu, tak tí hovorili, musíme byť čo najrýchlejší doma, aby sme ešte mali najlepšie podmienky, bytové, kasárenské a podobne, ale to len tak na rozšírenie."
Miroslav Minár:
"Vy ste v tom čase pôsobili najmä v Prahe. Poďme na slovenské podmienky. Aké vojská tu sídlili a koľko vojsk sovietskych odtiaľto bolo potrebné dostať teda domov?"
Svetozár Naďovič:
"Budeme sa orientovať na Slovensko. Chcem vám povedať, že už 22. decembra roku 1990 opustil posledný sovietsky vojak Slovensko. Na území Slovenska bola len jedna motostrelecká divízia a jeden zmiešaný vrtuľníkový pluk v Sliači a divízia sídlila vo Zvolene. Bola to motostrelecká gardová divízia, mala niečo cez 12-tisíc mužov a asi 214 tankov. Samozrejme, zložitejšie to bolo so základňou a s vrtuľníkovou základňou v Sliači, ale podarilo sa odsunúť zo Slovenska všetky sovietske vojská."
"Pred 46 rokmi, 16. októbra 1968 sa na dlhých 23 rokov rozhodlo o dočasnom pobyte sovietskych vojsk v Československu. Najznámejšími sovietskymi vojenskými posádkami na našom území regiónu boli Sliač, Zvolen, Lešť a Ružomberok. Posledný vojak opustil Československo 21. júna 1991. Bol ním generál Eduard Vorobjev. V auguste 1968 prišiel k nám na nechcenú návštevu v hodnosti kapitán. Na udalosti súvisiace s odsunom si pri mikrofóne Miroslava Minára zaspomínal priamy aktér tejto operácie generálmajor Svetozár Naďovič."
Miroslav Minár, redaktor:
"Pán generál, boli ste pri tom, tie spomienky sú ešte stále živé, aj keď to je už niekoľko rokov."
Generálmajor Svetozár Naďovič:
"Som nesmierne hrdý na to, že som to bol ja, ktorý bol poverený funkciou náčelníka správy, ktorá má zabezpečiť odsun. Zmeny, ktoré nastali v celom spoločenskom systéme boli trvalé. Musela Československá, vtedy ešte socialistická republika, splniť jednu vážnu strategickú úlohu, a tou bolo odsun sovietskych vojsk z Československa. A tento odsun do posledného vojaka a do posledného kusu techniky, lebo rozhovory o odsune sovietskych vojsk začali už hneď ešte za Adamcovej vlády. Spomínam si, minister zahraničných vecí bol ešte Johanides. Vtedy sa hovorilo, že ten odsun by mal byť vykonaný na základe dohovorov o znížení konvenčných síl v Európe. A keď aj Sovietsky zväz vyhlásil, že vstup piatich vojsk Varšavskej zmluvy do Československa bol fraglantným porušením medzinárodného práva, už nič nebránilo, aby už Čalfova vláda, minister Dienstbier a vôbec celý kabinet povedali, táto zmluva, ktorá bola uzavretá o "dočasnom pobyte sovietskych vojsk" 16. októbra je od samého začiatku nulitná a sovietske vojská musia opustiť Československo do posledného vojaka a do posledného kusu techniky."
Miroslav Minár:
"Tento proces zároveň prebiehal aj v Maďarsku, aj v bývalej Nemeckej demokratickej republike."
Svetozár Naďovič:
"Tieto rozhovory začali skutočne prebiehať u nás ako prvé a aj dohoda, ktorú sme so Sovietskym zväzom podpísali, začínal odchod sovietskych vojsk v troch etapách 26. februára. Ešte vtedy Maďarsko neopúšťali sovietske vojská, ale máte pravdu v tom, že aj po nás tieto rozhovory začali, preto lebo, keď som hovoril s mnohými generálmi sovietskymi, s ktorými som riešil otázky odsunu, tak tí hovorili, musíme byť čo najrýchlejší doma, aby sme ešte mali najlepšie podmienky, bytové, kasárenské a podobne, ale to len tak na rozšírenie."
Miroslav Minár:
"Vy ste v tom čase pôsobili najmä v Prahe. Poďme na slovenské podmienky. Aké vojská tu sídlili a koľko vojsk sovietskych odtiaľto bolo potrebné dostať teda domov?"
Svetozár Naďovič:
"Budeme sa orientovať na Slovensko. Chcem vám povedať, že už 22. decembra roku 1990 opustil posledný sovietsky vojak Slovensko. Na území Slovenska bola len jedna motostrelecká divízia a jeden zmiešaný vrtuľníkový pluk v Sliači a divízia sídlila vo Zvolene. Bola to motostrelecká gardová divízia, mala niečo cez 12-tisíc mužov a asi 214 tankov. Samozrejme, zložitejšie to bolo so základňou a s vrtuľníkovou základňou v Sliači, ale podarilo sa odsunúť zo Slovenska všetky sovietske vojská."
