- Dátum: 19.02.2014
- Dĺžka: 05.00 min.
- Veľkosť súboru: 4.71 MB
Moderátor:
"102 vypálených obcí, stovky zničených domov a hospodárskych usadlostí. Aj to bol krutý výsledok fašistického besnenia už takmer na sklonku druhej vojny na Slovensku. Nezmyselnosť ich vyčíňania bolo o to tragickejšie, že za sebou nechávali stovky nevinných obetí, starcov, ženy, deti. Stalo sa tak aj v jednu januárovú nedeľu v roku 1945 v obciach Ostrý Grúň a Kľak. Téme sa venuje Miroslav MINÁR."
Miroslav MINÁR, redaktor:
"21. januára 1945 bola nedeľa. Sviatok. Deň pokoja. Pre obyvateľov Ostrého Grúňa a Kľaku to však bola nedeľa, ktorá sa premenila na peklo na zemi. Čo mu predchádzalo, na to som sa opýtal vojenského historika Františka CSÉFALVAYA."
František CSÉFALVAY:
"Partizánske hnutie v tom období, najmä v januári 45 sa priblížilo k dedinám, dokonca sa sústredili, teda mnohé partizánske jednotky, na pomerne malom priestore. To bol aj prípad spomenutých dedín. V okolí pohoria Vtáčnik sa sústredilo veľa partizánskych jednotiek. Brigáda Nálepka, oddiel Vorošilov a tak ďalej. Sústredenie partizánov malo za následok, že nezostalo teda nepovšimnuté zo strany Nemcov. Za druhé, partizáni stratili ostražitosť. Vydržiavať takého veľké masy partizánov, nebolo jednoduché pre tieto obce. Čo je najdôležitejšie z hľadiska týchto obcí je to, že teda nemecké velenie, ktoré, predovšetkým tie proti partizánske komandá musíme spomenúť, predovšetkým oddiel Edelweiss, ktorý mal aj slovenskú časť. Tejto rote velil bývalý stotník, neskôr kapitán povstaleckej armády Ladislav NIŽŇANSKÝ."
M. MINÁR:
"Prvá zrážka Nemcov s partizánmi sa v doline odohrala už 18. januára. Bol to signál, ktorý, ako sa neskôr ukázalo, potvrdili aj iné zdroje, že Nemci v tomto priestore chystajú veľkú ofenzívu."
F. CSÉFALVAY:
"Dneska už vieme, že bolo osudovou chybou partizánskych veliteľov, že sa rozhodli tak, že stiahnu sa z tohto priestoru. To znamená, že dvadsiateho, to bolo v sobotu, partizáni jednotlivých oddielov sa stiahli z tejto doliny. Predpokladali, že Nemci keď nenarazia na partizánov, alebo na partizánsky odpor keď tam prídu, že proste sa nič nestane. Žiaľ, nestalo sa tak. Na druhý deň, skoro ráno, 21. januára 45 prišli napred do Ostrého Grúňa, kde zavraždili 62 ľudí. Ich vyčíňanie pokračovalo. Postupovali ďalej smerom do Kľaku. Tam bolo 84 obetí. Neboli to partizáni, boli to civilné obete. Údajne za podporu partizánov. Proste ukrutný teror, ktorý na Slovensku nemá obdobu. Dá sa prirovnať len k tomu počínaniu, čo praktizovali tieto komandá na území Sovietskeho zväzu, kde vypaľovali dediny rovnako ako Ostrý Grúň a Kľak dopadli."
M. MINÁR:
"Mnohí historici, po preštudovaní dostupných materiálov, prirovnávajú Ostrý Grúň a Kľak k českým Lidiciam a Ležákom. Opäť František CSÉFALVAY, po ňom riaditeľ Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici Stanislav MIČEV."
F. CSÉFALVAY:
"Kľak a Ostrý Grúň teda varujú v tom, že fašizmus v tom najkrutejšom besnení kam môže dospieť. A na Slovensku to bolo veľmi kruté. Ešte o dohre týchto udalostí, nedávno, pred pár rokmi sa vyskytlo meno Ladislava NIŽŇANSKÉHO aj na v našich médiách, pretože nemecké súdy začali riešiť jeho osobu. Samozrejme, riešili to civilné súdy a civilné súdy vychádzali z toho, že či on mal revolver v ruke, alebo nie. Tak samozrejme, z tohto dôvodu sa jeho vina nedá dokázať. Ja, ako vojenský historik ale zastávam názor, že veliteľ zodpovedá za svoju jednotku, takže vojenský súd by ho určite odsúdil. Po vojne aj vtedy, aj teraz, resp. určite aj neskôr. Žiaľ, slovenské súdnictvo nemalo možnosť do tohto procesu zasiahnuť, pretože ešte pred ukončením tohto šetrenia a konania, Ladislav NIŽŇANSKÝ 23. decembra 2011 zomrel."
Stanislav MIČEV:
"Množstvo materiálov sa určite nachádza tak v nemeckých, ruských ale aj amerických archívoch, pretože celý archív Edelweissu v podstate zástupca veliteľa JUNGAS odovzdal americkým jednotkám. Takže je celkom možné, že sú to ešte nespracované fondy aj v amerických archívoch."
M. MINÁR:
"V strede obce dedinky Kľak je pamätná tabuľa, kde sú dobové fotografie a zoznam zavraždených ľudí. Človeku naozaj prebehnú zimomriavky po tele keď vidí, že medzi 84 obeťami boli aj 3-mesačná Jozefínka HARINGOVÁ či 5-mesačný Kamil ZÚBEK. Masaker v Ostrom Grúni prežila, akoby zázrakom, vtedy 10-ročná Anna NOVÁKOVÁ."
Anna NOVÁKOVÁ:
"To sa zabudnúť nedá, lebo to bola strašná nedeľa. Tragická. Ja som bola ako najmladšia z rodiny. Tu nás zahnali do domu Izidora DEBNÁRA a tam sme čakali. No a potom, už keď prišli Nemci, tak už začali strieľať. Ostala som sama zo 6-člennej rodiny. Ostali mi tam rodičia, dve sestry, brat."
M. MINÁR:
"Každoročne sa pamiatke obetí v Ostrom Grúni a Kľaku prichádzajú pokloniť desiatky občanov Slovenska. Nechýba medzi nimi ani čestný predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, generálporučík Ján HUSÁK."
Ján HUSÁK:
"Tragédia, ktorá tu bola, viete čo ma najviac mrzí? Že aj Slováci tu vraždili. Slováci Slovákov vraždili. To je katastrofa, ktorú neni možné zabudnúť."
"102 vypálených obcí, stovky zničených domov a hospodárskych usadlostí. Aj to bol krutý výsledok fašistického besnenia už takmer na sklonku druhej vojny na Slovensku. Nezmyselnosť ich vyčíňania bolo o to tragickejšie, že za sebou nechávali stovky nevinných obetí, starcov, ženy, deti. Stalo sa tak aj v jednu januárovú nedeľu v roku 1945 v obciach Ostrý Grúň a Kľak. Téme sa venuje Miroslav MINÁR."
Miroslav MINÁR, redaktor:
"21. januára 1945 bola nedeľa. Sviatok. Deň pokoja. Pre obyvateľov Ostrého Grúňa a Kľaku to však bola nedeľa, ktorá sa premenila na peklo na zemi. Čo mu predchádzalo, na to som sa opýtal vojenského historika Františka CSÉFALVAYA."
František CSÉFALVAY:
"Partizánske hnutie v tom období, najmä v januári 45 sa priblížilo k dedinám, dokonca sa sústredili, teda mnohé partizánske jednotky, na pomerne malom priestore. To bol aj prípad spomenutých dedín. V okolí pohoria Vtáčnik sa sústredilo veľa partizánskych jednotiek. Brigáda Nálepka, oddiel Vorošilov a tak ďalej. Sústredenie partizánov malo za následok, že nezostalo teda nepovšimnuté zo strany Nemcov. Za druhé, partizáni stratili ostražitosť. Vydržiavať takého veľké masy partizánov, nebolo jednoduché pre tieto obce. Čo je najdôležitejšie z hľadiska týchto obcí je to, že teda nemecké velenie, ktoré, predovšetkým tie proti partizánske komandá musíme spomenúť, predovšetkým oddiel Edelweiss, ktorý mal aj slovenskú časť. Tejto rote velil bývalý stotník, neskôr kapitán povstaleckej armády Ladislav NIŽŇANSKÝ."
M. MINÁR:
"Prvá zrážka Nemcov s partizánmi sa v doline odohrala už 18. januára. Bol to signál, ktorý, ako sa neskôr ukázalo, potvrdili aj iné zdroje, že Nemci v tomto priestore chystajú veľkú ofenzívu."
F. CSÉFALVAY:
"Dneska už vieme, že bolo osudovou chybou partizánskych veliteľov, že sa rozhodli tak, že stiahnu sa z tohto priestoru. To znamená, že dvadsiateho, to bolo v sobotu, partizáni jednotlivých oddielov sa stiahli z tejto doliny. Predpokladali, že Nemci keď nenarazia na partizánov, alebo na partizánsky odpor keď tam prídu, že proste sa nič nestane. Žiaľ, nestalo sa tak. Na druhý deň, skoro ráno, 21. januára 45 prišli napred do Ostrého Grúňa, kde zavraždili 62 ľudí. Ich vyčíňanie pokračovalo. Postupovali ďalej smerom do Kľaku. Tam bolo 84 obetí. Neboli to partizáni, boli to civilné obete. Údajne za podporu partizánov. Proste ukrutný teror, ktorý na Slovensku nemá obdobu. Dá sa prirovnať len k tomu počínaniu, čo praktizovali tieto komandá na území Sovietskeho zväzu, kde vypaľovali dediny rovnako ako Ostrý Grúň a Kľak dopadli."
M. MINÁR:
"Mnohí historici, po preštudovaní dostupných materiálov, prirovnávajú Ostrý Grúň a Kľak k českým Lidiciam a Ležákom. Opäť František CSÉFALVAY, po ňom riaditeľ Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici Stanislav MIČEV."
F. CSÉFALVAY:
"Kľak a Ostrý Grúň teda varujú v tom, že fašizmus v tom najkrutejšom besnení kam môže dospieť. A na Slovensku to bolo veľmi kruté. Ešte o dohre týchto udalostí, nedávno, pred pár rokmi sa vyskytlo meno Ladislava NIŽŇANSKÉHO aj na v našich médiách, pretože nemecké súdy začali riešiť jeho osobu. Samozrejme, riešili to civilné súdy a civilné súdy vychádzali z toho, že či on mal revolver v ruke, alebo nie. Tak samozrejme, z tohto dôvodu sa jeho vina nedá dokázať. Ja, ako vojenský historik ale zastávam názor, že veliteľ zodpovedá za svoju jednotku, takže vojenský súd by ho určite odsúdil. Po vojne aj vtedy, aj teraz, resp. určite aj neskôr. Žiaľ, slovenské súdnictvo nemalo možnosť do tohto procesu zasiahnuť, pretože ešte pred ukončením tohto šetrenia a konania, Ladislav NIŽŇANSKÝ 23. decembra 2011 zomrel."
Stanislav MIČEV:
"Množstvo materiálov sa určite nachádza tak v nemeckých, ruských ale aj amerických archívoch, pretože celý archív Edelweissu v podstate zástupca veliteľa JUNGAS odovzdal americkým jednotkám. Takže je celkom možné, že sú to ešte nespracované fondy aj v amerických archívoch."
M. MINÁR:
"V strede obce dedinky Kľak je pamätná tabuľa, kde sú dobové fotografie a zoznam zavraždených ľudí. Človeku naozaj prebehnú zimomriavky po tele keď vidí, že medzi 84 obeťami boli aj 3-mesačná Jozefínka HARINGOVÁ či 5-mesačný Kamil ZÚBEK. Masaker v Ostrom Grúni prežila, akoby zázrakom, vtedy 10-ročná Anna NOVÁKOVÁ."
Anna NOVÁKOVÁ:
"To sa zabudnúť nedá, lebo to bola strašná nedeľa. Tragická. Ja som bola ako najmladšia z rodiny. Tu nás zahnali do domu Izidora DEBNÁRA a tam sme čakali. No a potom, už keď prišli Nemci, tak už začali strieľať. Ostala som sama zo 6-člennej rodiny. Ostali mi tam rodičia, dve sestry, brat."
M. MINÁR:
"Každoročne sa pamiatke obetí v Ostrom Grúni a Kľaku prichádzajú pokloniť desiatky občanov Slovenska. Nechýba medzi nimi ani čestný predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, generálporučík Ján HUSÁK."
Ján HUSÁK:
"Tragédia, ktorá tu bola, viete čo ma najviac mrzí? Že aj Slováci tu vraždili. Slováci Slovákov vraždili. To je katastrofa, ktorú neni možné zabudnúť."
