V Afganistane aj športovo a duchovne

Osem zápasov, osem víťazstiev. Skóre 71 : 18! Taká je bilancia slovenského tímu v rámci hokejbalovej ligy na základni NATO v afgánskom Kandaháre. V poslednom zápase vo štvrtok večer zvíťazili naši vojaci nad výberom Ajax Knights, ktorý reprezentuje kanadských vojenských zdravotníkov, presvedčivo 6 : 2.

„Všetci slovenskí vojaci sú v tejto náročnej operácii pol roka odlúčení od svojich rodín. Odmínovači aj ostatní sú tu vystavení značnému psychickému tlaku. Preto je mimoriadne dôležité sa duševne odventilovať – a šport je na to najlepší,“ zdôrazňuje kapitán František Mihalovič, veliteľ ženijnej roty a zároveň brankár tímu. Skvelý útočník a kapitán slovenských hokejbalistov nadporučík Radoslav Matis, veliteľ ženijnej čaty, konštatuje, že v 19-člennej lige sú zastúpené len kanadské, respektíve kanadsko-americké družstvá. Okrem nich sú v súťaži iba Slováci. V priebežnom poradí jednoznačne vedieme.

Slovenskí vojaci si výborne počínali aj vo futbalovom turnaji. Zúčastnilo sa ho 33 mužstiev, ktoré boli rozdelené do troch skupín. Náš tím sa dostal až do semifinále. Podľahol družstvu pôvodom nepálskych bojovníkov Ghurkov, ktorí tradične slúžia v britskej armáde. „O tretie miesto sme sa delili s Čechmi, ale kým my sme vypadli v súboji o finále až na penalty, oni s Angličanmi prehrali v riadnom čase,“ porovnáva športovec Matis. Opätovne prízvukuje, že v jednotke musí vládnuť kolektívny kamarátsky duch. Ten je v prvom rade dôležitý pri odmínovaní, strážnej službe či ženijných prácach. „A ak je partia, dá sa zabodovať aj v športe,“ dodáva.

Naši borci však mali úspech aj v individuálnej súťaži silákov. Na najväčšej základni NATO na svete zvíťazil v populárnej a sledovanej súťaži Strong Man v kategórii ťažkých váh rotný Milan Sirka, veliteľ stavebného družstva.

Posilňovne, tie navštevuje v čase svojho osobného voľna veľká časť slovenských vojakov. Maličká je aj v našom tábore, väčšia je britská. V tej najväčšej, americkej, možno medzi vyše stovkou cvičiacich vojakov stretnúť po večeri aj kňaza slovenského kontingentu poručíka Petera Dziaka. No nie dnes, pretože pred koncom týždňa tak ako zvyčajne absolvuje let zo základne Kandahár na základňu Tarin Kowt. Vyšportovaný muž, ktorý má skúsenosti aj z Iraku, cestuje malým vojenským lietadlom za pol stovkou vojakov našej strážnej čaty. Pre tých, ktorí majú záujem, odslúži omšu. (Možno podotknúť, že jeho omšové rúcho má maskáčový vzor.) Potom sa s nimi, aj so všetkými ostatnými, dlho rozpráva. O blížiacich sa Vianociach, o živote, o rodinách. Je to veľmi dôležité. Po dvoch dňoch sa vráti na základňu v Kandaháre, kde popri 14-tisíc vojakoch z 18-tich armád slúži aj približne 120 Slovákov. Tu bude mať zvyčajnú nedeľnú svätú omšu a už definitívne sa dohodne s vojenskými duchovnými z USA, Veľkej Británie a ďalších krajín na predbežnom poradí slovenskej Polnočnej. V kostolíku, ktorý na základni vybudovali Američania, slúžia totiž sväté omše kňazi z viacerých armád a denominácií. „Dúfam len, že na Štedrý deň sirény neohlásia raketový útok a nebude treba stráviť desiatky minút v bunkri,“ dúfa ostrieľaný vojenský kňaz. Treba dodať, že prvý slovenský vojenský duchovný v Afganistane má na starosti aj knižnicu, či videopožičovňu a veliteľ ho poveruje ďalšími úlohami.

„Je veľmi dobré, že náš vojenský duchovný, hoci má aj hodnosť poručík, je pre vojakov na prvom mieste dôverník a ústretový kamarát,“ poznamenáva veliteľ slovenského kontingentu v ISAF major Adrián Melega, ktorý v prvom rade zodpovedá za morálku mužstva. „A ešte niečo“, dodáva veliteľ kontingentu. „Veľmi nás potešili obrázky s blahoželaniami od detí zo slovenských škôl, ktoré nám zo Slovenska minulý týždeň priviezol minister obrany Jaroslav Baška. Tie dostali vojaci z rotácie, ktorá sa o niekoľko dní vracia domov. Nová rotácia, ktorá v Afganistane ostáva, dostala vianočné pozdravy od detí v týchto dňoch akoby darček od Mikuláša. Veľmi pekne ďakujeme...“