- Dátum: 08.10.2012
- Dĺžka: 2.10 min.
- Veľkosť súboru: 1.99 MB
Moderátor:
"1256 vojakov 1. československého armádneho zboru zahynulo pre 68-mimi rokmi počas ťažkých bojov v Karpatsko-duklianskej operácii. Nahradiť ich novými vojakmi nebolo ľahké. Mobilizácia, ktorá nasledovala po úspešnom ťažení armádneho zboru zastihla vtedy aj mladého chlapca Janka JURČIŠINA z obce Vagrinec. V sobotu počas spomienkových stretnutí na Dukle sa s ním porozprával Miro MINÁR."
Janko JURČIŠIN:
"Čo sme boli evakuovaní kolo Prešova a ďalej v lesoch a na Dukle boli veľké straty v Československej armáde. Tak sa doplňovalo a robila sa mobilizácia. Od 17 rokov, ktorí chlapi boli doma do 45, bol vojak alebo nebol vojak. No a na mňa tiež pripadalo, že vojak ešte som nebol, aj od nás ešte dvaja mladší odo mňa. A dvaja zas starší čo boli už nad štyridsiatkou. Ináč nás bolo v našej obci, to je malá obec Vagrinec, bolo nás desať a plus ... boli partizáni bratia u Čapajeva."
Miro MINÁR:
"Kde ste sa potom dostali, ako ste sa dostali k Armádnemu zboru? Kde, v ktorých miestach?"
Janko JURČIŠIN:
"Jak bola mobilizácia, tak nás zobrali, starosta z obce a sme išli do stropkovského okresu do obce Gribov a tam sme sa vyzliekli, starosta vzal naše šaty domov a my sme dostali vojenskú uniformu. A sme boli porozdeľovaní po obciach na výcvik. Som bol v obci Šemetkovce na susednej obci od našej. Učili nás už s granátami hádzať, potom už nás presunuli k jednotkám poniže Stropkova, obec Brusnica. Tam nás pregiluvali. A ja som bol, aj od nás ešte jeden pridelený - protitankové delostrelectvo ráže 76."
Miro MINÁR:
"Potom ste postupovali aj s Armádnym zborom ďalej na Liptovský Mikuláš?"
Janko JURČIŠIN:
"Áno, potom sme išli smerom na Bardejov, v Bardejove bol vyhodený most. Tam sme sa odbočili potom na Giraltovce, do Prešova a na Sabinov smerom na Levoču."
Miro MINÁR:
"A kde vás zastihol koniec vojny?"
Janko JURČIŠIN:
"Vojna sa skončila na Morave v obci Hrušov. Po defiloch v Prahe tak nás ešte dali na Sudety do Kadani, tam sa vyskytovali esesáci."
Miro MINÁR:
"Vidím pán JURČIŠIN veľa medailí. Ktorú si ceníte na svojej hrudi najviac?"
Janko JURČIŠIN:
"Medaily všetky mi vzácne. Bo to boli mojou zásluhou. Takže nemôžem podceňovať ani jednu. Musím ich hodnotiť rovnako."
"1256 vojakov 1. československého armádneho zboru zahynulo pre 68-mimi rokmi počas ťažkých bojov v Karpatsko-duklianskej operácii. Nahradiť ich novými vojakmi nebolo ľahké. Mobilizácia, ktorá nasledovala po úspešnom ťažení armádneho zboru zastihla vtedy aj mladého chlapca Janka JURČIŠINA z obce Vagrinec. V sobotu počas spomienkových stretnutí na Dukle sa s ním porozprával Miro MINÁR."
Janko JURČIŠIN:
"Čo sme boli evakuovaní kolo Prešova a ďalej v lesoch a na Dukle boli veľké straty v Československej armáde. Tak sa doplňovalo a robila sa mobilizácia. Od 17 rokov, ktorí chlapi boli doma do 45, bol vojak alebo nebol vojak. No a na mňa tiež pripadalo, že vojak ešte som nebol, aj od nás ešte dvaja mladší odo mňa. A dvaja zas starší čo boli už nad štyridsiatkou. Ináč nás bolo v našej obci, to je malá obec Vagrinec, bolo nás desať a plus ... boli partizáni bratia u Čapajeva."
Miro MINÁR:
"Kde ste sa potom dostali, ako ste sa dostali k Armádnemu zboru? Kde, v ktorých miestach?"
Janko JURČIŠIN:
"Jak bola mobilizácia, tak nás zobrali, starosta z obce a sme išli do stropkovského okresu do obce Gribov a tam sme sa vyzliekli, starosta vzal naše šaty domov a my sme dostali vojenskú uniformu. A sme boli porozdeľovaní po obciach na výcvik. Som bol v obci Šemetkovce na susednej obci od našej. Učili nás už s granátami hádzať, potom už nás presunuli k jednotkám poniže Stropkova, obec Brusnica. Tam nás pregiluvali. A ja som bol, aj od nás ešte jeden pridelený - protitankové delostrelectvo ráže 76."
Miro MINÁR:
"Potom ste postupovali aj s Armádnym zborom ďalej na Liptovský Mikuláš?"
Janko JURČIŠIN:
"Áno, potom sme išli smerom na Bardejov, v Bardejove bol vyhodený most. Tam sme sa odbočili potom na Giraltovce, do Prešova a na Sabinov smerom na Levoču."
Miro MINÁR:
"A kde vás zastihol koniec vojny?"
Janko JURČIŠIN:
"Vojna sa skončila na Morave v obci Hrušov. Po defiloch v Prahe tak nás ešte dali na Sudety do Kadani, tam sa vyskytovali esesáci."
Miro MINÁR:
"Vidím pán JURČIŠIN veľa medailí. Ktorú si ceníte na svojej hrudi najviac?"
Janko JURČIŠIN:
"Medaily všetky mi vzácne. Bo to boli mojou zásluhou. Takže nemôžem podceňovať ani jednu. Musím ich hodnotiť rovnako."
