- Dátum: 02.04.2014
- Dĺžka: 4.07 min.
- Veľkosť súboru: 3.76 MB
Miroslav TALAVAŠEK, moderátor:
"Už dva roky pred vyhlásením Slovenského národného povstania operovali na východe Slovenska početné partizánske skupiny. Vôbec prvou v našom regióne bola Jánošíková družina, ktorú viedol Pavol BOROŠ. Partizáni pôsobili aj neďaleko obce Vinné, kde v čase povstania vyvíjali bojovú činnosť aj skupiny Pugačov, Veža, Jastrib. Obec Vinné a jej obyvatelia za protifašistickú činnosť kruto doplatili. Tragickým dňom sa stal 30. október 1944. Viac o tejto udalosti a spomienke na ňu povie Miroslav MINÁR."
Miroslav MINÁR, redaktor:
"Obec Vinné leží na juhozápadnom upätí pohoria Vihorlat. Vzdialená je od Michaloviec iba osem kilometrov. Nie len Vinné, ale aj ďalších 101 vypálených obcí a osád, to bol výsledok krutého besnenia fašistov. Najhoršie na tom bolo, že svoju zlobu si vyvŕšili na tých najbezbrannejších. Teda na ženách a deťoch. Tak tomu bolo v obciach Ostrý Grúň či Kľak ale aj vo Vinnom. Sem fašisti vtrhli 30. októbra 1944. Dôvodom bol útok partizánov, pri ktorom zajali jedného dôstojníka. Výsledok fašistických represálií bol krutý. Zhorelo 285 domov, ďalších 120 bolo výrazne poškodených, sedem občanov zahynulo. Medzi nimi aj manželka notára Júliusa IVANA, ktorú so 4-ročnou dcérou Zuzanou a 2-ročným Igorom Nemci upálili v uzatvorenom dome. Čo sa dialo potom s partizánmi, spomína pani Mária ŠIRÁKOVÁ."
Mária ŠIRÁKOVÁ:
"Mala som len 13 rokov. Toho starého BOROŠA veliteľa chytili a čo s ním bojovali tí vojaci, všetci boli zabití. Tam sú pochovaní, volá sa Kaderlový vrch. Pri nás. Tak máme napísano jak tuto. Tam sa tiež chodí aj tak vence klásť, aj všetko. V tých dedinách pod lesov či bol partizán, či nebol, všetko zobrali Nemci do Michaloviec a vodili ich už v zástupe čo išli nie po tri, ale po šesť. A každý deň ich bolo menej. A u tym našim prímestským lesíku, tam na sebe kopali jamy a každý deň išli menej. Tam ich hádzali a s vápnom ich zahrňovali. A bolo to z Kušína, jedna matka poslala svojim, mužovi a synom jesť, takým 10-ročným chlapcom. A on doniesol tam jesť pre nich a on, ten chlapec videl, jak ich tam mučia. Takže toto decko zostalo také a oni Nemci ho zabili a hodili tam medzi otca a brata. A my sme až do Michaloviec počuli, čo kričali. "Jááj". Ale čo? To neďaleko bolo, ozvena sa ozývala."
M. MINÁR:
"A pani Máriou som sa stretol v Skýcove, v obci na úpätí Tribečských hôr. Tú fašisti vypálili 15. marca 1945. Teda krátko pred veľkou ofenzívou sovietskej armády na Hrone. Pani Mária ŠIRÁKOVÁ bola síce dieťaťom, ale už vtedy, keď do Michaloviec a Vinného prišli osloboditelia, citlivo vnímala, že krutosť bola vlastná nie len porazeným, ale aj víťazom."
M. ŠIRÁKOVÁ:
"Keď ustupovali Nemci, že už blízko boli Rusi, my sme boli ešte po pivniciach a sme vychádzali naproti ku mostom, lebo ostali posledné. Ako cez tú rieku Laborec dali tanky, prešli na druhú stranu a my bežali a oni kričali: "nechoď, nechoď, míny, míny." Že zamínované. No a my boli zvedaví, že jak sa to za Rusi. Nie, dietky. Potom tam našli jedného pod mostom skrytého pod truhlu a išli Rusi po tej rude vodovodovej viete a prišla taká Ruska, barišňa a hovorila. "idí!" Kopla doňho, nech zatopí vo vode. A on takto dvíhal ruky a volal na pomoc a oni zobrali také veľké to a ho núrali do vody, aby sa utopil. A išiel ho jeden chrániť, tak ho pod mostom zastrelili. Našeho človeka. Že išiel brániť jeho, Nemca."
M. MINÁR:
"Svoju mamu na spomienkovom stretnutí obetí fašistických represálií sprevádzala dcéra Božena SPAJOVÁ."
Božena SPAJOVÁ:
"Matkini rodičia ukrývali partizánov, pomáhali im, nosili im aj jesť, pokiaľ sa dalo, na Bielu Horu. Ale aj ukrývali, pretože títo Nemci robili veľkú raziu potom aj po domoch, pretože zistili, že obyvatelia samozrejme, sú naklonení tým partizánom. Takže nasadzovali vlastné životy, aby ochránili tých našich."
M. TALAVAŠEK:
"Udalosti z čias 2. Svetovej vojny dnes pripomínajú v miestnom parku vo Vinnom viaceré pomníky a tiež pamätné tabule v obci.
"Už dva roky pred vyhlásením Slovenského národného povstania operovali na východe Slovenska početné partizánske skupiny. Vôbec prvou v našom regióne bola Jánošíková družina, ktorú viedol Pavol BOROŠ. Partizáni pôsobili aj neďaleko obce Vinné, kde v čase povstania vyvíjali bojovú činnosť aj skupiny Pugačov, Veža, Jastrib. Obec Vinné a jej obyvatelia za protifašistickú činnosť kruto doplatili. Tragickým dňom sa stal 30. október 1944. Viac o tejto udalosti a spomienke na ňu povie Miroslav MINÁR."
Miroslav MINÁR, redaktor:
"Obec Vinné leží na juhozápadnom upätí pohoria Vihorlat. Vzdialená je od Michaloviec iba osem kilometrov. Nie len Vinné, ale aj ďalších 101 vypálených obcí a osád, to bol výsledok krutého besnenia fašistov. Najhoršie na tom bolo, že svoju zlobu si vyvŕšili na tých najbezbrannejších. Teda na ženách a deťoch. Tak tomu bolo v obciach Ostrý Grúň či Kľak ale aj vo Vinnom. Sem fašisti vtrhli 30. októbra 1944. Dôvodom bol útok partizánov, pri ktorom zajali jedného dôstojníka. Výsledok fašistických represálií bol krutý. Zhorelo 285 domov, ďalších 120 bolo výrazne poškodených, sedem občanov zahynulo. Medzi nimi aj manželka notára Júliusa IVANA, ktorú so 4-ročnou dcérou Zuzanou a 2-ročným Igorom Nemci upálili v uzatvorenom dome. Čo sa dialo potom s partizánmi, spomína pani Mária ŠIRÁKOVÁ."
Mária ŠIRÁKOVÁ:
"Mala som len 13 rokov. Toho starého BOROŠA veliteľa chytili a čo s ním bojovali tí vojaci, všetci boli zabití. Tam sú pochovaní, volá sa Kaderlový vrch. Pri nás. Tak máme napísano jak tuto. Tam sa tiež chodí aj tak vence klásť, aj všetko. V tých dedinách pod lesov či bol partizán, či nebol, všetko zobrali Nemci do Michaloviec a vodili ich už v zástupe čo išli nie po tri, ale po šesť. A každý deň ich bolo menej. A u tym našim prímestským lesíku, tam na sebe kopali jamy a každý deň išli menej. Tam ich hádzali a s vápnom ich zahrňovali. A bolo to z Kušína, jedna matka poslala svojim, mužovi a synom jesť, takým 10-ročným chlapcom. A on doniesol tam jesť pre nich a on, ten chlapec videl, jak ich tam mučia. Takže toto decko zostalo také a oni Nemci ho zabili a hodili tam medzi otca a brata. A my sme až do Michaloviec počuli, čo kričali. "Jááj". Ale čo? To neďaleko bolo, ozvena sa ozývala."
M. MINÁR:
"A pani Máriou som sa stretol v Skýcove, v obci na úpätí Tribečských hôr. Tú fašisti vypálili 15. marca 1945. Teda krátko pred veľkou ofenzívou sovietskej armády na Hrone. Pani Mária ŠIRÁKOVÁ bola síce dieťaťom, ale už vtedy, keď do Michaloviec a Vinného prišli osloboditelia, citlivo vnímala, že krutosť bola vlastná nie len porazeným, ale aj víťazom."
M. ŠIRÁKOVÁ:
"Keď ustupovali Nemci, že už blízko boli Rusi, my sme boli ešte po pivniciach a sme vychádzali naproti ku mostom, lebo ostali posledné. Ako cez tú rieku Laborec dali tanky, prešli na druhú stranu a my bežali a oni kričali: "nechoď, nechoď, míny, míny." Že zamínované. No a my boli zvedaví, že jak sa to za Rusi. Nie, dietky. Potom tam našli jedného pod mostom skrytého pod truhlu a išli Rusi po tej rude vodovodovej viete a prišla taká Ruska, barišňa a hovorila. "idí!" Kopla doňho, nech zatopí vo vode. A on takto dvíhal ruky a volal na pomoc a oni zobrali také veľké to a ho núrali do vody, aby sa utopil. A išiel ho jeden chrániť, tak ho pod mostom zastrelili. Našeho človeka. Že išiel brániť jeho, Nemca."
M. MINÁR:
"Svoju mamu na spomienkovom stretnutí obetí fašistických represálií sprevádzala dcéra Božena SPAJOVÁ."
Božena SPAJOVÁ:
"Matkini rodičia ukrývali partizánov, pomáhali im, nosili im aj jesť, pokiaľ sa dalo, na Bielu Horu. Ale aj ukrývali, pretože títo Nemci robili veľkú raziu potom aj po domoch, pretože zistili, že obyvatelia samozrejme, sú naklonení tým partizánom. Takže nasadzovali vlastné životy, aby ochránili tých našich."
M. TALAVAŠEK:
"Udalosti z čias 2. Svetovej vojny dnes pripomínajú v miestnom parku vo Vinnom viaceré pomníky a tiež pamätné tabule v obci.
