Rozhovor s veliteľom mnohonárodnej divízie

Dňa 12.8. 2003 odovzdal pplk. Ondřej Novosad (vpravo) slovenský kontingent do podriadenosti veliteľa mnohonárodnej divízie generálmajora Andrzeja Tyskiewicza.

Pán generál, do vašej podriadenosti prešiel v utorok 12. augusta kontingent Ozbrojených síl Slovenskej republiky pre misiu Iracká sloboda.

Využívam túto príležitosť, aby som slovenských kolegov a priateľov privítal v Iraku a ubezpečil tak ich, ako aj slovenskú verejnosť, že Slováci sa stali pevnou súčasťou mnohonárodnej divízie.
Vážim si toho, že do Iraku prišla kompaktná ženijná rota, v ktorej je veľa skúsených špecialistov - účastníkov mierových misií OSN. Verím v dobrú spoluprácu a prajem slovenským vojakom veľa úspechov v práci.

Slovenský kontingent je vlastne prvým, ktorý je v Iraku kompletný. Ako prebieha budovanie mnohonárodnostnej divízie?

Budovanie mnohonárodnej divízie je zložitý proces, do ktorého vchádza etapa plánovania, etapa presunov jednotiek a konštituovania štruktúry divízie, etapa prevzatia zodpovednosti za sektor a etapa plnenia úloh stabilizácie situácie v tejto časti Iraku. Keďže ide o zložitý proces, je v ňom možné vidieť množstvo pozitívnych javov, ale aj určitých nedostatkov, ktoré sa snažíme odstraňovať. Samotný fakt, že do Iraku už dorazila viac ako tretina príslušníkov divízie a ďalšie stovky vojakov sú na ceste, svedčí o tom, že budovanie divízie prebieha úspešne. Ba viac než to. Súbežne s príchodom ďalších vojsk začína proces preberania zodpovednosti za náš - stredojužný sektor. V niektorých oblastiach už hliadkujú spoločné poľsko-americké hliadky. Počet vojakov mnohonárodnej divízie v praktickej službe rýchlo eastie. Prežívame takpovediac posledné dni slobody, keď sa naša pozornosť ešte stále sústreďuje napríklad na ubytovanie vojsk.

Ako hodnotíte bezpečnostnú situáciu v stredojužnom sektore?

Máme to šťastie, že náš sektor je v podstate pokojný. V tejto súvislosti spomeniem udalosť, ktorá vo viacerých krajinách vyvolala doslova vlnu histérie. Ide o mínometný útok na tábor v Al Hillahu. Spomenutá udalosť bola v našom sektore ojedinelá a v oblasti Al Hillahu doslova jedinečná. Tento útok jednoducho nemôže byť dôkazom toho vývoja, ktorý v našom sektore prebieha. Počet incidentov v našom sektore sa znižuje. V týchto dňoch zaznamenávame dva až tri incidenty denne, a to v severnej oblasti sektoru, v okolí prístupových ciest do Bagdadu.

Čo je príčinou týchto incidentov?

Zväčša ide o snahu narušiť stabilizačný proces a obnovu irackej spoločnosti, menej často o prejavy nespokojnosti s podmienkami pre život obyčajných ľudí. Máme potvrdenú aj prítomnosť fanatikov zo zahraničia, ktorí do oblasti prenikajú zo severu a snažia sa vyvolávať nepokoje. Útoky sú väčšinou úspešne eliminované, alebo sú takého charakteru, že nemôžu vážne narušiť pozitívne tendencie v živote Iračanov.

Bude plniť mnohonárodná divízia aj iné ako rýdzo vojenské úlohy?

Samozrejme, že našim cieľom v konečnom dôsledku už nemôže byť vojenské víťazstvo. Našim cieľom je umožniť mierový život obyvateľov. Aby mali pre svoje potreby dostatok vody, potravín, palív, energie. Zvlášť zložitá je otázka dostatku palív. Tie sa v súčasnosti importujú z Kuvajtu.

Vráťme sa k bezpečnostnej situácii. Akú mieru ohrozenia na seba berú príslušníci divízie?

Rôznu. Najväčšmi sú zaťažení vojaci pri hliadkovaní a službe mimo základní, keď musia chodiť po uliciach miest, stoja na kontrolných bodoch, ochraňujú predstaviteľov civilnej správy a irackých územných orgánov. Situáciu ale nepodceňujeme ani v mestách, kde je pokoj. Napríklad v Karbale sme vzhľadom na situáciu mohli veliteľstvo brigády umiestniť priamo v meste - v hoteli a niektorí vojaci bývajú priamo u Iračanov. Aj v tomto meste ale platia prísne bezpečnostné opatrenia, ktorými sa snažíme predchádzať zbytočným nešťastiam. Pozitívny vplyv na bezpečnostnú situáciu majú šiítske organizácie, ktoré spolupracujú s koaličnými vojskami. Samozrejme, existujú aj organizácie, ktoré vo svojej činnosti uprednostňujú konflikty, sú jednoducho proti prítomnosti koaličných síl v Iraku.

Ako je podľa vášho názoru možné získať dôveru miestnych obyvateľov?

To je už skutočne otázka do hĺbky procesov stabilzácie a obnovy. Musím povedať, že dobrú prácu vo vzťahu k civilnému obyvateľstvu vykonali až naši americkí kolegovia. Väčšina obyvateľov sa vlastne ani nestretla s bojovými jednotkami. Skôr s príslušníkmi jednotiek verejných vzťahov. Potom prišli do styku s predstaviteľmi civilnej správy, ktorí v našom sektore už vybudovali základy budúcich zastupiteľských orgánov. Napríklad v mestách Al Hillah, Karbale, Al Nadžaf už existujú zastupiteľské orgány, ktoré sú kreované z predstaviteľov šiítskych organizácií. Veľmi pozitívnu úlohu zohráva aj realizácia programov, nielen humanitárneho charakteru. Napríklad programy na ochranu svätých miest, archeologických pamiatok, program penzií pre bývalých vojakov a pod. Túto činnosť budú ďalej rozvíjať pracovníci úseku CIMIC (civilno-vojenská spolupráca).

Vladimír MEČIAR, Babylon