Šesť rokov od leteckých útokov NATO

Šesť rokov vo štvrtok uplynie od začiatku leteckých úderov 19 krajín NATO na ciele vo vtedajšej Juhoslávii, ktoré nasledovali po vypuknutí konfliktu v Kosove, kde proti sebe stáli srbské sily a povstalci z Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) tvorenej miestnymi Albáncami. Udalosti, ktoré v roku 1999 rozdelili svetovú verejnú mienku, však dnes už upadajú do tieňa novších kríz, medzi ktoré patrí napríklad vojna v Iraku či dianie na Ukrajine.

Bombardovanie, ktoré trvalo jedenásť týždňov, si podľa rôznych odhadov vyžiadalo na území dnešného Srbska a Čiernej Hory 1200 až 2500 ľudských životov. Krajina pod vedením Slobodana Miloševiča, hlavného architekta krvavého rozpadu bývalej Juhoslávie, utrpela ťažké škody na infraštruktúre, mostoch, školách, nemocniciach, či historických pamiatkach. V číslach sa straty odhadujú na desiatky miliárd dolárov.

Prvá bomba na územie Srbska dopadla po príkaze vtedajšieho generálneho tajomníka NATO Javiera Solanu 24. marca 1999 krátko po ôsmej hodine večer. V uliciach srbských miest sa rozozvučali poplašné sirény po prvýkrát od konca druhej svetovej vojny a v chorvátskom Záhrebe, ktorý miestni Srbi spoločne s juhoslovanskou armádou začiatkom 90-tych rokov ostreľovali, vypukli zas spontánne oslavy.

Vojenskému útoku predchádzali napäté rokovania v Paríži a na zámku Rambouillet, kde sa predstavitelia západných krajín a USA snažili Miloševiča presvedčiť, aby konflikt v Kosove riešil mierovou cestou. V tomto čase však už prebiehalo v Kosove masové zabíjanie a tisícky miestnych Albáncov sa snažili utiecť do Macedónska a Albánska. Odhaduje sa, že srbské sily zabili v Kosove počas konfliktu tisícky albánskych civilistov.

Prezident Miloševič sa nakoniec musel vzdať a podpísať dohodu o stiahnutí vojsk z Kosova, ktoré nahradili medzinárodné jednotky KFOR. Kosovo sa stalo medzinárodným protektorátom a Miloševiča koncom roku 2000 zvrhli. Neskôr ho nová srbská vláda vydala Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY), kde ho obžalovali z genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.

Do Kosova sa státisíce miestnych Albáncov vrátili a ušla zas väčšina Srbov, ktorí boli už pred konfliktom v menšine. Niekoľko desaťtisíc z nich zostalo a žije pod prísnou ochranou medzinárodných jednotiek OSN a NATO. V marci minulého roka počas rozsiahlych nepokojov miestni Albánci 19 z nich zabili a zničili tiež stovky domov a pravoslávnych kostolov.

Tento rok sa môže Kosovo do pozornosti sveta opäť vrátiť, keďže v druhej polovici roka by sa mali začať medzinárodné rokovania o jeho budúcnosti. Podľa analytikov je takmer isté, že po ich skončení Kosovo získa nezávislosť.